"Chodili by sme zase na výlety, desiatovali by sme na odpočívadlách a spievali v aute." Hneď som ju doplnila: "Zo trikrát by mi bolo zle, tak by sme sa hašterili s bratom, potom svorne mávali vodičom zo zadného sedadla a hádali značky áut. Mama nezabudni, zase by si s nami musela absolvovať adrenalínové jazdy na kolotočoch a každú chvíľu by si sa bála, že sa zrútime. Pamätáš? Ruské kolo si mala rada. Hlavne, keď sme zastali na samom vrchu. Tak by sme jedli strojovú zmrzlinu, bratovi by stekala až po lakte a ja by som zase každú chvíľu chcela cikať. Potom by sme dostali malé darčeky a ocovi nepovedali ozajstnú cenu. Aj tak si myslím, že zakaždým čosi tušil.Viem, možno preto tak rada počúvaš toho chlapčeka od susedov. Vždy máš poruke pripravenú čokoládku, keď k nám prídu na návštevu deti. S takou radosťou odpovedáš na ich zvedavé otázky, z časopisov im zbieraš plagáty Superstaristov. Keď prídem domov rozprávaš mi, čo Ti hovorili a čo zažili. Vtedy Ti tak iskria oči.Viem mami, čo by Ťa veľmi potešilo. Viem. Ale ešte si musíš chvíľu počkať. Neboj sa, možno Ťa raz budú ešte aj zlostiť.
Neboj sa mami
"Keby ste boli ešte raz malé deti." Prekvapila ma touto vetou minule moja mama. Vlastne som čosi tušila už skôr.