Neodolateľný

Od prvej chvíle som vedela, že naňho budem mať srdcovú slabosť. Kto by nemal. Aj vtedy, keď plakal ako o ratu, čo sme ani farára nepočuli. Jasné, že mu poviem, že bol hrdina. Veď mi vždy poskočí srdce, keď na mňa tajne pozrie. Hlavne vtedy, keď si myslí, že sa nedívam. Ja sa usmejem a on začne výskať. Tak rád sa predvádza, ukazuje mi všetko, čo sa už naučil. Najradšej sa teraz skrýva do skrine. Keď začne vystrájať, všetky bubáky sú naňho krátke. A ja ho ľúbim aj za všetky tie kúsky, čo povyvádzal mame. Rád si to u nej potom žehlí a upratuje celý byt. Zbiera po podlahách aj tie najmenšie smietky, vlasy a pekne ich hádže do koša. Bolo by celkom fajn, keby mu tento milý zvyk ostal aj do dospelosti. Ale úplne na zjedenie je vtedy, ak ho upratovacia mánia pochytí aj na návšteve. Červenajú sa všetci okrem neho. Minule bol chorý, ale tak hrdinsky sa pretvaroval, že nikto nemal to srdce pripomínať mu škaredé bacily. A návštevu nemôže nechať len tak samu sedieť a koniec koncov jeho predsa nezlomí nejaká obyčajná chrípka. Nech si krstná nemyslí, že je nejaká padavka. On je už predsa veľký chlap a dnes má už svoje druhé meniny.Už sa nemôžem dočkať chvíle, keď sa bude tešiť z darčekov. Tentoraz mám preňho niečo špeciálne. Ale psst, neprezraďte ma. Vraj, už od rána čaká pri dverách.