
V noci, keď som sama, mám chuť len tak sedieť, počúvať a veršovať. Šeptavé ticho a zvláštne zvuky nočného domu, mi vždy bohato rozvíria fantáziu a ihneď aktivujú tie správne tvorivé bunky. Vtedy počuť ozveny dňa a všetkého, čo sa stihlo udiať. Dopadli vo mne, na známe miesto, a teraz ticho znejú. Skúšam ich spájať do veršov.Ale prehluší ich praskot dreveného obkladu na schodoch a v hlave mám rýchlo vlastný thriller. Kým sa stihnem čo i len otočiť, zazriem tmavý tieň a cudzie ruky, ktoré mi zvierajú hrdlo. Lapám po dychu, panikárim, nemôžem kričať, nemôžem nič. Po chvíli, len tak pokrútim hlavou a pomyslím si, že už by som si nabudúce mohla predstaviť, aj niečo menej hrozivé a originálnejšie. Kým doznieva škrtiaca scéna, už počujem, ako mi do okien udierajú krídla nočných motýľov. Alebo si niekto zo záhrady zobral rebrík, a teraz po ňom lezie hore? V duchu rátam koľko mám ešte času na útek, keď v tom zabreše susedov pes. Tak, a teraz je to celkom jasné. Určite tam niekto je! Prudko odtiahnem záclonu a oslepená lampou sa snažím rozoznať, komu sa pozerám do tváre. Teda! Plch! Padaaaaj! Búcham na okno a on sa ma vôbec nebojí. Padaaaaj! Už zase sa snaží presťahovať na náš pôjd. Trochu mi odľahlo, ale pre istotu ten rebrík zajtra zo záhrady odpracem. Pozorujem malé mušky, prileteli k lampe. O chvíľu ich to nočné slnko spáli a na stole, pod žiarovkou sa vytvorí malý cintorín. Hlupane, načo leteli tak blízko. Je polnoc a ja sa snažím v rohoch vidieť len tiene, nič iné. Zídem do kúpeľne, šťuknem vypínačom. Prásk! Žiarovka! Aaaa! Zobudím celý dom? Len pokoj, pokoj. Nič sa predsa nedeje. Stačí bleskovo utiecť pod perinu. Potme. Zopár schodov a som v bezpečí. Rýchlo, rýchlo. Naozaj ma nikto neťahá za nohu? Utekám, schody beriem po troch. Už len pár metrov. Aaaa.Už je dobre. Zaspím a prežijem to. Určite. Zakrytá po bradu načúvam a verím, že ticho zaspí spolu so mnou ...Bzzzz, bzzzz, bzzzz. Nieeee! Nieeee! Nieeee! Už tretí deň ho nemôžem nájsť! Nevstanem, pre mňa za mňa, nech si zo mňa ujedá hoci aj celú noc!Ráno si zrátam bodnutia. Bzzzzzzzzzz






