Ešte stále to nevzdáva, aj keď je štrbavé ako úsmev škôlkara.Nachádza posledné lenivé pehy, pod tričkom si delí miesta na tmavšie ana biele a s ľahkosťou roztápa clivotu novembra. Už si nemyslím, ženemá zľutovanie s večne uzimenými letničkami, s osamelými, sputujúcimi. Práve sme sa znova pomerili a ja znova na neurčito odkladámsvoj sen z Karibiku. Šuchot lipového lístia pod nohami, rýchlo menítúžby po príbojoch slanej vody, ktorá olizuje zátoky z tyrkysu. Iné túžby meniťnevie...
Nie som sama, keď sa neviem rozlúčiť s teplom spomedzi mrakov.Stískam ich v dlani ako Maruška jahody a z hrste mi po nahom laktisteká šťava. Majú kyslastú príchuť jesene. Aj malinám chýba sladkosťleta. Ani dotykom neprekryli vôňu povetria. To ešte stále patríchryzantémam. Dávno majú výsostné právo na november. Na svetlá v nás,na teplo z vosku, na duše bez príťaží...
Pred nimi stíchli aj staré vŕby za záhradou. Len ich jesennágarderóba nečujne pláva dolu potokom. Schádza sa pri odhalenýchkoreňoch starej čremchy, na ktorej vôňu čakám každú jar. Vŕzganiestarých konárov vo vetre mi pripomína, že si pamätajú ešte mojedetstvo. Veľké sny a chajdy, ktoré sme si stavali pod ich tieňmi. Starédosky sú spráchnivené, klince hrdzavé a spomienky živé. Ostali aj sny.Len ich dospelejšie dni dávno zmenili z veľkých na skutočné.
Hm. Dnes je tak ľahké veriť v krajší svet. V takýto deň sa asi rodianenapraviteľní optimisti. A keď začujem deti od susedov, ako si pýtajúzápalky, verím, že ich chcú kvôli gaštanovým zvieratkám. Že si ichpotom vystavia na parapet a na poličku, a že ich sezónu o pár týždňovvystriedajú Vianoční anjeli. Stále im chcem cez plot zakričať, nech siv sebe navždy nechajú aj kúsok z veľkých snov, nech sa nikdy nezabudnúhrať. Sú chvíle, keď mám znova chuť veriť na zázraky, ako pred rokmi.
Tak už počujem známy hlas ako volá: „Katarínaaaa. Čo tam robíš? Chceš prechladnúť?!
Nie. Ešte nie. Kým zapadne, chcem porátať perlové náhrdelníkypavučín. Ako sa lesknú v tráve a v hlbokých brázdach zeminy. A eštechcem odoslať všetky slová na jednotnú adresu. Tak padnúť do lístia,snívať a priasť.
Ešte je jeseň. Teplá, bez smútkov. Len melanchóliu mástále rada. Viem, že už dlho nepotrvá. Ale za tú chvíľu, ešte nebudem rátaťdni do jari.
Prévert/Mercer/Kosma/ v podaní Diany Krall
