Oviniem si šál ešte tuhšie okolo krku. Je naozaj zima. Nezdržím sa tu tak ako minule. Nestihnem už pozrieť ani Hodžov hrob ani hrob Rázusovej-Martákovej. Ale ak by som šla ulicou stále rovno ďalej, tak by som prišla až na Nábrežie. A tam pred blokom, pod lipami by parkovala naša biela Lada a z nej by opäť vybehlo hanblivé dievčatko v bielych podkolienkach ...Milovala som leto u tety. Až vtedy som si mohla povedať, že prázdniny sa naozaj začali. Boli celkom iné, ako tie doma na dedine. Mali príchuť strojovej zmrzliny a pomarančovej malinovky v igelitovom vrecku. Mali príchuť sladkého Tatranského snehu aj Tatranských výletov. Vždy len čo sme po dlhej ceste zastali, rýchlo som vybehla z auta a utekala po schodoch na šieste poschodie. Predbehla som výťah a rýchlo zazvonila. Teta mala zvonček, v ktorom čvirikali vrabce. Stále mi vravela, že tam vrabce naozaj bývajú. Ale ja som vedela, že všetky vrabce predsa aj tak bývajú u nás, na kuracom dvore. Prázdninové dni u tety som vždy prežívala tak intenzívne, že som potom večer dlho nemohla zaspať. A tak sme sa vždy pozerali cez okno, ako sa na sídlisku v každom okne rozsvieti. Predstavovala som si, že sú to malé hviezdy a na každej z nich niekto býva. Potom mi teta musela trikrát prerozprávať vymyslenú rozprávku o vodníkovi. Užívala som si to sladké letné rozmaznávanie, ktoré bolo ešte znásobené tým, že teta s ujom nikdy nemali vlastné deti. Vždy som sa tešila, keď sa s darčekom pod pazuchou budem donekonečna voziť hore a dole na pohyblivých schodoch a potom v cukrárni plánovať, kde všade ešte pôjdeme a čo všetko jej doma na dedine musím ukázať. Len s tetou som mohla robiť všetky bláznovstvá, ktoré boli inak neprípustné. Len na mňa beťársky žmurkla, keď sme sa rozhodli urobiť si piknik hoci aj na streche nášho domu alebo postaviť nový bunker pri potoku za záhradou. Vypili sme tam stovky imaginárnych káv. Všetky kamošky mi ju tajne závideli. Hrala sa s nami a donekonečna si chodila kupovať púpavové kytice do obchodíkov, kde platidlom boli listy z čerešne.Vždy keď k nám mala prísť, tak som jej nachystala jej obľúbenú hudbu. Mala rada Michala Tučného. Otvorila dvere a ja som v tom okamihu spustila „Kde jen jsou a kde jsem já ...“ Usmiala sa a hneď od dverí spievala. A ja som bola šťastná, že som jej urobila radosť.Vždy som snívala o tom, že ak vyrastiem, tak k nej budem chodiť na prázdniny sama. A budem presne ako tá hrdinka z dievčenského románu. Sadnem na vlak a ona ma počká na stanici. A že ten Boris od susedov, čo mi o ňom stále básnila, už tiež vyrástol, a že sa do mňa zaľúbi, a že budem mať svoju tajnú prázdninovú lásku.Hm. Detské sny. Odišli pred rokmi spolu s ňou ... Dnes na omši som si uvedomila, že bola prvá, ktorá ma ako malú zobrala „na tajňaka“ do kostola. Mala som na sebe červený pletený sveter s veľkými gombíkmi a mocne som ju stískala za ruku.Občas mi je za ňou clivo. Chýba mi v rodine spriaznená duša ...
