Zakaždým si hovorím, že určite práve tento rok ubehol najrýchlejšie. Vždy premýšľam, či rýchlosť je aj priamo úmerná kvalite prežitého. A možno za tú rýchlosť môže moja vrodená netrpezlivosť, nemám totiž vo zvyku prestupovať na mieste. Ak sa veci nehýbu, tak ochladnú. Ale nech už bol celý rok akýkoľvek, na strane Dal sa vždy nájde niečo, prečo to obzeranie za seba nie je až také zlé.Na stranu Dal sa mi určite ráta každé slovo napísané pre Vás, čo ma čítate na blogu alebo pre Vás, čo ma čítate v sobotňajšej rubrike. Je mi potešením. Ďakujem za každé jedno spriaznené stretnutie medzi riadkami. Spätná väzba ma vždy posúva dopredu. Potom tam musím prirátať aj zopár malých súkromných radostí a kúsky zo splnených snov. (naozaj sa občas plnia, snívajte!) A pokiaľ je na strane Dal aj veta: „Hlavne, že sme zdraví!“, tak je to ešte stále veľmi veľmi dobré. Pripomeňte mi ju niekedy nabudúce. Často na ňu zabúdam.Hm a strana Má dať? Tá nech nikdy neostane poloprázdna. Nech si ju celý rok plní každý sám. Nech vždy vyvážime stranu „Máme dať“ za všetko, čo nám Dal, len tak akoby z čírej samozrejmosti. Všetko z lásky dané, dvakrát sa nám vráti.Tak nech to Dieťa, pred pár dňami narodené, neleží celý rok v škatuli, spolu s Vianočnými ozdobami.Šťastný Nový rok 2007!
