Každý rok sa teším na ten prvý jarný dotyk prírody. Najradšej sa v nej stratím hneď od skorého rána a nechám sa len tak unášať. V takýto deň si veľmi želám, aby čas plynul čo najpomalšie. Zjavne nie som sama, kto sa dnes teší. Je to tak príjemne chytľavé. Počujem, ako sa pretekajú jeden pred druhým. Prvý trilkuje vyššie tóny, druhý nižšie, striedajú sa, prekrikujú. Už je to neodškriepiteľné, speváci sa vrátili.Zaborím prsty do hliny, začujem trepot plachých krídel, nežné švitorenie v páre. Obhliadajú staré hniezdo. Lenivé vrabce im tam veru narobili poriadne škody. Postavia si nové, už teraz sa teším sa na štebot ich mláďat. Vrátil sa aj párik lastovičiek.Aká dokonalá súhra prírody. Usmievam sa, dnes by som neublížila ani muche. Z práce ma vyruší hlasné škriekanie. Utekám k potoku za záhradou. Nikdy som ich hniezdo nevidela, ale viem, že tam niekde bývajú. Často ich počuť. Divé kačky, aj tie sa vrátili.Takto vždy zabúdam na čas, keď sa duša kochá v nádhere. Iba telo sa hlási o hladné slovo. Tak len na chvíľku opúšťam ten malý raj. Jaaj, skoro sa mi zamotala do vlasov. Práve prilietala na staré miesto pod kuchynským oknom. Aj osy sa vrátili.Heej malý a Ty tu čo robíš? Zablúdil si? Nuž čo, aj mravce sú späť a namierili si to rovno do našej kuchyne.Všetci sa vrátili, asi sa im u nás doma páči. Príroda nikdy neklame.
