lebo veď okolo je toho habaďúru načo práve hrdí byť nemusíme.
A ten Štepka zasa spoza bučkov vykukol a poodhalil ďalšiu časť mozaiky toho, načo môžeme byť ozajsky hrdí. Nepochybne ďalšou časťou mozaiky je aj samotný autor. Veď 50 hier o slovákoch vo svete i doma, v nebi i v pekle svedčí o tom, že do mozaiky naozaj patrí.
No poďme pekne po poriadku.
Vstup do sveta snov povolený, ba priam sa vyžaduje. Otvoriť oči a snívať. Oddať sa taktom dobovej hudby si nevyžaduje sústredenie, stačí si len tak voľne plávať, nechať sa usmerňovať vtipným konferenciérom a "učičíkať" šarmantnou konferenciérkou.

vtipný Michal Kubovčík a šarmantná Andrea Martvoňová
A že bolo veselo, to snáď nemusím prízvukovať. Štepka má humor lahodiaci každému uchu. Tomu náročnému, aj tomu menej. Maľuje ním vo vzduchu príbehy, podčiarkuje ich na pohľad nevinnými poznámkami, aby napokon štuchol do citlivých miest.
Je na mieste, ak je jeho príbeh popretkávaný hudbou a tancom. Táto neodmysliteľná časť tentoraz ostala na pleciach Ľubici Čekovskej a tuším si toho na tých pleciach odniesla tak akurát. Ľuďom sa páči, je rytmická, dobová, generáciami neopočúvaná. Pohyb vie niekedy povedať viac ako slovo, či veta. Radošincov rozpohybovala Eva Burdová, určite sa najmä pánska časť publika tešila, keď niektoré choreografie boli vyslovene "kabaretné". A zatiaľ čo sa iným triasli bruchá, vo mne sa prebúdzal puritán (no fuj :))

kolektív RND v úvodnej časti hry

dominika kleisová, marcela vilhanová, mojmír caban, michal kubovčík, andrea martvoňová, richard felix, maruška nedomová

no uznajte.... takééééto dlhé nohy majú.
V snoch precestujeme celý svet. V skutočnosti však len málokto naberie odvahu zmeniť celý svoj doterajší život a postaviť si dom a zasadiť strom niekde na opačnej strane zemegule. Pred časom (to už pomaly bude 100 rokov?) však ľudia akosi nemali inej voľby. Tí odvážni a možno aj tí menej sa vybrali do sveta. Zavreli domy, posledný krát vrzgli pánty a poď ho loďou Vilhelmínou do Ameriky. Do zasľúbenej zeme, kde sa aj šťastie nazýva tisícimi spôsobmi, kde sa sny môžu stať skutočnosťou, aj keď ... no sny ostanú snami. (aj s nami ;))

zamyslený Felix a nedočkavý Hubáček (už sa trasieme, nedočkavosťou)

zbohom slovakia, welcome america (bohááča, dákuo je to velkuo...)
Celý tento sen je aj a najmä o Jozefovi Murgašovi, o slováčiskovi, ktorý mal sen, a svojou hrdosťou odbil nejedného mafióza. Pomaly ho uskutočňoval, prebíjal sa, tešil. Šikovnosť Štepkovho humoru podľa mňa tkvie v jeho schopnosti podávať vážne odkazy formou pochopiteľnou aj pre nás blondíny.

počuje ma niekto ? stanislav štepka ako Murgaš, mojmír caban ako Brigan z Radošinej

murgaš a socha slobody. ani tu štepka nešetril humorom a uštipačnosťou.

murgaš a jeho "stroj". isto ani netušil kam až to jeho objavom dotiahneme.
Aké jednoduché je mať peniaze, aké jednoduché je dosiahnuť svoj cieľ, aké jednoduché je využiť šikovnosť iných. Aké jednoduché je povedať "áno". Aké jednoduché je povedať "nie". Ale či naozaj? Také jednoduché?

MekKenedy :) a jeho smelý viacnulový plán.

Fialky na hrobe od (pre) MekKenedyho (Mojmíra Cabana)

neskutočný Aldo v podaní Stanislava Štepku. Ten len príde a sála sa smiechom váľa.

Aldo, sladka Sue, Riči (MekKenedy) alebo Štepka, Nedomová, Caban

pokus

čakanie

aj o tomto je život. hrdosť za národ.... tuším nato zabúdame.

stanislav štepka a jeho murgaš.

marcela vilhanová, radosť pozerať sa. no nie? či počúvať? už ani neviem.

zaujímavé choreografie Evy Burdovej

radosť pozerať a jasné, aj počúvať.

murgašove slová piesne znejúúúúú...

Maruška Nedomová a Mojmír Caban

pozor na špáratko "v hube" (vysvetlenie sa dozviete v hre)
A tuším to nie je len tak, že ten Štepka má nos na ľudí. Tuším je to naozaj tak, že aj režisér Juraj Nvota má už čosi za ušami. Vidieť, že tu spolupracuje časom zžitý a svojím spôsobom aj zrastený kolektív. A že môj obdiv patrí všetkým, ktorí na tomto diele participovali, či už ide o techniku, svietenie, zvučenie... atď. Mimoriadny obdiv má u mňa herečka Andrea Martvoňová, ktorá svoju úlohu konferenciérky zvládla za 3 dni, čo isto nebolo ľahké. Preto, klobúk dolu.
Na tom všetkom sa podieľali:
• Autor: Stanislav Štepka • Réžia: Juraj Nvota • Hudba: Ľubica Salamon-Čekovská • Scéna a kostýmy: Mona Hafshal• Choreografia: Eva Burdová • Hrajú: Stanislav Štepka, Maruška Nedomová, Michal Kubovčík, Andrea Martvoňová alebo Nella Pocisková (po PN aj Michaela Szöcsová :)) , Dominika Kleisová, Marcela Vilhanová, Mojmír Caban, Richard Felix, Michal Kubovčík, Vladimír Svítek, Milan Šago a Ladislav Hubáček
Fotky vznikli s láskavým dovolením Stanislava Štepku na premiérovom predstavení 7.11. 2008.
Ďakujem.