Námestie brány nebeského pokoja (čín.: 天安門廣/天安门广场 Tchien-an-men Kuang-čchang; pchin-jin Tiān'ānmén Guǎngchǎng) je námestie v Pekingu pred Bránou nebeského pokoja.
Rok 1989 bude v čínskych dejinách navždy spojený s mimoriadne brutálnym potlačením študentskej demonštrácie na ústrednom námestí čínskeho hlavného mesta Pekingskom Námestie nebeského pokoja.
Počet zranených presiahol 60 000. Uvádza sa, že zabitých bolo 3 600. Koľko ich bolo naozaj dodnes oficiálne miesta neoznámili. Tengovi sa síce podarilo zachovať dovtedajšiu politickú líniu, no bolo to za cenu tohto brutálneho masakru. Hoci Čína patrí medzi krajiny s najväčším hospodárskym rastom, dodnes ostáva problém porušovania ľudských práv – zaobchádzanie s disidentmi a problém Tibetu.
V Pekingu nie je problém zablúdiť. Potom uvidíte aj chudobu pri nohách mrakodrapov.
"Obchodná ulica" - troška iná ako tá v Bratislave. Nakúpite tu všetko: tričká s logom olympiády, ale aj hodváb a čaj.
Čajový obrad bol úchvatný, ale aj úchvatne drahý. Rada pre milovníkov čaja - nechoďte tam bez kreditnej karty, Katke sa účet predražil ešte o taxík, keď išli po kreditku do hotelového sejfu.
typické stavby na obchodnej ulici
červené lampióny
odolať nákupom chce pevnú vôľu ... čapica ala olympiáda a hodvábny župan
Vchod do zakázaného mesta - tvár Mao Ce-tung sa nežne pozerá na turistov
Nočný Peking - pohľad z hotelového okna.
Orientačný plán Vám pomôže zorientovať sa. Na cestu hore môžete použiť jednu z niekoľkých lanoviek, alebo zvoliť pešochôdzu.
Autobus za autobusom vezú ľudí pod čínsky múr.
Cestou sa musíte ešte predrať cez predajcov predražených suvenírov, ale ak máte čas a náladu, aj tu sa dá zjednávať.
predavač orieškov a exotického sušeného ovocia
Čínsky múr je najdlhšia obranná stavba na svete - z materiálu, ktorý použili na jeho stavbu, by sa dala postaviť meter široká a päť metrov vysoká hrádza, ktorá by desať ráz okolo rovníka obopla Zem. Prvý človek na Mesiaci, Neil Armstrong, ho dokonca rozoznal z vesmíru ako jeden z dvoch človekom vytvorených unikátov. Napriek tomu, že príroda a čas z neho za stáročia ukrojili poriadny kus, ešte stále je lákadlom pre návštevníkov zo všetkých kútov našej planéty.
Cisár trval na presných rozmeroch stavby. Na vrchu mala mať šírku piatich koní, dole ôsmych a múr mal dosahovať výšku piatich ľudí. Na výstavbe sa podieľalo vyše milióna Číňanov, rôznych zločincov, hudobníkov, učiteľov, spisovateľov alebo sluhov, jednoducho všetkých, ktorí boli schopní pridať ruku k dielu. Pracovalo sa dňom i nocou a tak nečudo, že mnohí našli v neľahkých podmienkach smrť. Čínsky múr preto často nazývajú aj „Dlhý cintorín“.
Vyšlapať stovky schodov v úmornej horúčave dá poriadne zabrať. Ako ochrana pred slnkom pomáhajú aj dáždniky.
Kvôli obdobiu monzúnov, vysokej vlhkosti, teplu a slabej viditeľnosti domorodci odporúčajú vyhnúť sa návšteve Čínskeho múru v letných mesiacoch. Pre veľkú návštevnosť je ťažké hovoriť o sezónnosti. Podľa počasia v Pekingu sú však najvhodnejšie mesiace na potulky múrom máj, september a október, keď je aj obloha jasnejšia.
Hovorí sa: Kto z Číňanov nestál na čínskom múre nie je človekom.
Čínsky múr dokončili až počas dynastie Ming. V súčasnosti slúži Čínsky múr už len ako atrakcia pre turistov, historická relikvia a kultúrna pamiatka najstaršej civilizácie na svete. Tým pádom je pod zvláštnou ochranou vlády. Udržať v perfektnom stave celý múr by si vyžiadalo veľké náklady. Vláda sa preto pokúša rekonštruovať aspoň niektoré časti. Toto je úsek kam asi ľudká noha zájde málokedy..
Troška gýču - nafukovacie levy pod čínskym múzeom.
Východ slnka nad Pekingom - slnko sa predralo cez smog a osvietilo cestu domov.
