Celá cesta sa začala v Moskve, kam sa štyria dobrodruhovia vcelku pohodlne presunuli lietadlom.
V Moskve celý deň pršalo, ale bol by hriech nemať fotku Chrámu Vasila Blaženého
Po Červenom námestí stále znejú vojenské kroky - tentokrát, ale iba pre turistov
Ale dážď bol nepríjemný a tak prišiel na rad úkryt. Stal sa ním GUM Štátny univerzálny obchod (po rusky Gosudarstvennyj Universaľnyj Magazin - GUM) je najväčším obchodným domom v Rusku a patrí k najväčším na svete. Nachádza sa v srdci Moskvy na Červenom námestí, naproti Kremľu a Leninovmu mauzóleu.
GUM je dlhý približne 250 metrov a 88 metrov hlboký a pozostáva z troch presklenných pasáží, z ktorých každá ma tri poschodia - z ktorých dve sa využívajú na predaj.
Cesta pokračovala vlakom (Moskva- Jekaterinburg) značkovým bordovým podľa Katkiných slov prosto luxus: plyšové koberčeky, záclonky, "dečky", vázičky s kvetinkami, ale aj praktický samovar, kohútik so studenou pitnou vodou, stále čisté toalety, jedálenský vozeň - takže tých 48 hodín sa dalo v pohode prežiť.
Dedinka Koptelovo - Južný Ural - cesta 1. triedy
Koptelovo - oheň v peci, ktorá bola v ruskom dome otočená na západ chránil obyvateľov pred zlými silami.
Interier domu v skanzene v dedinke Koptelovo.
Kostol v dedinke Koptelovo je zničený od vojny, zvony sa použili na guľky, mramor ako izolácia do jám, aby počas vojny nezamrzlli zemiaky.
Teraz čaká na peniaze...
ruský "patchwork"
na ruskom obede, pálenkou Koptelovkou sa začínal každý z 5-tich chodov, vždy iný človek prednesie iný prípitok... pije sa kým čapica z hlavy nespadne.. hik!
ploty v Rusku signalizovali bohatstvo ľudí, plot z guľatiny si mohli dovoliť iba bohatí ľudia, stredná vrstva si vystačila z polguliačami a chudobným stačila aj ohrada
Koptelovo "zo zadu" - vlnkovaný plech na strechách
domy medzi burinou a burina medzi domami
Podľa Katky najkrajší dom v dedine - v jednom dome žije viac generácii (min. 3) a sú na to hrdé, nechápu to ako prejav chudoby. Vážia si tradície a uctievajú starobu.
Súčasťou programu bolo odviezť sa lošaďou po derevni. Nie je isté, kto robil komu animačný program. Či turisti domácim, či domáci turistom. Život v dedine zastal a upriamil svoj pohľad na túto skupinku.
Eto naša žízň - prameň pitnej vody.
Dévuška vyšívala od detstva do výbavy 3 a viac truhlíc plných výšiviek. Minimálne 40 obrusov ako darčeky pre ženichovu rodinu. Počas svadby nabila švagriná klince do stien a nevesta musela mať výšivku na každý klinec. Ak nemala, švagriná povesila na klinec slamu a volali ju slamenná nevesta.
ťóťy - ruský folklór - keď dospievali pre 4 člennú skupinu turistov spod krojov sa vylúpli elegantné dámy v chanelovských kostýmoch
Táto teta sa asi fotiť nechcela, ale rusky vieme iba málinko... my inostránci
Modrý značkový vlak - trasa Ural - Bajkalské jazero - už mal iba jednoduchšie koberčeky, menej udržiavané toalety a menší výber jedál v jedálenskom vozni. 96 hodín...
pohľad z okna vlaku prestal byť po pár dňoch očarujúci, ale stal sa stereotypným .. breza, breza.. zase breza
Zato stanice majú stále úchvatné - stanica v Jekaterinburgu - lustre ako v národnom divadle..
vitráže ako v kostoloch..
ak neboli v dosahu kiosky, "domorodci" predávali cestujúcim poživeň priamo z igelitky, ale aj z hrncov .. "gariačaja kartóška!"
Každá stanica má parný rušeň, bohatšia aj niekoľko
Takýchto maxifotiek s cárskou rodinou je v Jekaterinburgu niekoľko. Takže trocha histórie:
V noci zo 16. na 17. júla 1918 boli členovia cárskej rodiny zobudení a bolo im oznámené, že budú kvôli ich bezpečnosti evakuovaní na iné, bezpečnejšie miesto. Bolo asi pol tretej ráno. Spolu so štyrmi služobníkmi ich odviedli do pivničnej miestnosti o veľkosti 7,6 m x 6,4 m. Do miestnosti následne vošiel Jakov Jurovský, väzniteľ cárskej rodiny a ďalší ozbrojení muži a povedal: „Nikolaj Alexandrovič, vaši stúpenci sa pokúsili zachrániť vám život. No neuspeli a spečatili tým váš osud. Vy aj vaša rodina budete zastrelení.“ Následne Jurovský vypálil niekoľko striel z revolvera do cárových pŕs a hlavy. Po ňom spustili nekoordinovanú paľbu aj ostatní a náprotivná stena miestnosti bola za pár sekúnd prederavená dopadom desiatok nábojov. Keď salvy ustali, neboli ešte mŕtvi všetci. Ženy boli dobodané bajonetmi. Nasledník trónu Alexej ešte stále žil, a tak sa stal posledným živým členom ruskej cárskej rodiny. Bol dorazený dvomi strelami zblízka. Okrem celej rodiny, teda cára, jeho manželky, ich štyroch dcér a syna boľševickí vrahovia zabili aj ich lekára, kuchára a dve slúžky.
Vonku celý čas ktosi túroval motor nákladného auta, aby prekryl výstrely vrahov a výkriky obetí.
Len niekoľko dní po tragédii bol Jekaterinburg dobytý jednotkami Bielej armády úporne bojujúcej proti boľševizmu. Obyvateľstvo ich uvítalo, ale zároveň sa od neho dozvedeli tragické správy o smrti cára. Autority bielych mohli dať zločin už len vyšetriť a zrekonštruovať. Čoskoro Jekaterinburg opäť padol do rúk boľševikov (tentokrát na vyše 70 rokov) a v roku 1924 bol premenovaný na Sverdlovsk.
Napriek následnej oficiálnej propagande počas celej sovietskej éry, ktorá sa snažila vymyť každú pozitívnu zmienku o Romanovcoch a cárskom Rusku, po páde ZSSR si získal cár veľkú obľubu medzi ľuďmi. Prieskum z roku 1990 ukázal, že štyria z piatich Rusov považujú zavraždenie cára a jeho rodiny za opovrhnutiahodný zločin. Mnohí veriaci Mikuláša II. vnímajú ako martýra.
Ruská zahraničná pravoslávna cirkev kanonizovala cárovu rodinu v roku 1981 a Ruská pravoslávna cirkev v Moskve bola pod ľudovým tlakom, aby spravila to isté a nakoniec sa tento krok uskutočnil v auguste 2000.
89 rokov po poprave posledného ruského cára Mikuláša s celou rodinou a služobníctvom pripomína zmierenie s ruskou minulosťou nový kostol. V Jekaterinburgu sa teraz pnie k nebesiam impozantná biela stavba s mnohými typickými zlatými kupolami východného štýlu. Je presne na tom mieste, kde
v roku 1918 boľševici zastrelili cára Mikuláša, jeho ženu a päť detí.
Súčasná architekúra v Jekaterinburgu - vežiaky aj kupoly.
Jazero Bajkal leží na juhu Východnej Sibíri na hranici medzi Irkutskou oblasťou a Burjatskou republikou. Nachádza sa v ňom asi 1/5 všetkej pitnej vody Zeme, pričom veľmi čistej.
A takto to vyzerá pod hladinou Bajkalského jazera
Maximálna hĺbka jazera je 1637 m, vďaka čomu sa Bajkal považuje za najhlbšie jazero na svete.V zime si na brehoch jazera môžeme všimnúť ľadové jaskyne a snehové nánosy. Ku koncu zimy dosahuje hrúbka ľadu na Bajkale asi 1 m a v zálivoch až 2 m. Pri silnom mraze trhliny lámu ľad a z neho vznikajú samostatné kryhy. Dĺžka takýchto trhlín je 10 – 30 km a šírka 2 – 3 m. Explózie nastávajú každoročne približne v tých istých oblastiach jazera. Sprevádza ich silný praskot, ktorý je podobný hrmeniu alebo výstrelu z pušky. Vďaka prasklinám v ľade ryby v jazere nezahynú od nedostatku kyslíka. Bajkalský ľad je, mimochodom, veľmi priezračný – a keďže cez neho prenikajú slnečné lúče, vo vode sa hromadne tvoria riasy nevyhnutné na tvorbu kyslíka.
V jazere vyskytuje približne 2630 rôznych druhov rastlín a živočíchov, pričom 2/3 z nich sú zriedkavé miestne endemity (teda organizmy, ktoré žijú len v tomto jazere, nenájdeme ich nikde inde na svete). Patrí medzi ne napr. jediný sladkovodný tuleň na svete či živorodá ryba „golomjanka“, telo ktorej obsahuje do 30 % tuku.
No a ešte potápači...
Z vlaku: východ slnka nad Bajkalom
Irkutsko - výrazne cítiť dych východu
nádherný trh v Irkutsku, napriek tomu, že ľudia sú tu hrdí a fotiť sa nechceli "nefoťte mňa, foťte seba!", Katka neodolala a predsa len dva zábery urobila
V ďaľšom pokračovaní sa dostaneme do Mongolska...
