Policajt na dispečingu mi oznámil, nech idem domov a potom, keď si zariadim doma veci, tak nech sa dostavím opäť do Petržalky spísať záznam. Trvala som však na svojom a chcela, aby mi poslal hliadku. Kým prišli obiehala som koše v Auparku a hľadala svoju kabelku. Samozrejme som nič nenašla, skôr si myslím, že zlodej prebehol do sadu a tam ju niekde švihol do kríkov. Keď policajti prišli, povedala som čo sa mi stalo a oni zavolali svojich kolegov, čo celý čas v Auparku trčali. Mladší z policajtov mi oznámil, nech idem domov a potom nech prídem dať trestné oznámenie. Tak som mu oznámila, že to nie je také easy, nie som tu autom, električenku mi ukradli a ja sa nemienim ešte hádať s revízorom v autobusoch (mám to na dva prestupy) prečo pri sebe nemám absolútne nič. Či ma teda nemôžu zaviesť k bytu, bude to najrýchlejšie a ja začnem riešiť najmä to, aby ma niekto nevykradol. Na to mi oznámil, že ho do toho nič ako sa domov dostanem. Vyrazil mi dych. Ešte som mu predniesla svoju hypotézu o kríkoch a požiadala ho, či by sa tam so mnou nešli pozrieť. Na to sa ironicky zasmial a vyhlásil, že ak (?) tam pôjdu, tak určite nie so mnou. Starší na mňa medzitým zavolal a ukázal mi video záznam z kamier, kde som identifikovala seba aj moju kabelku. Kým sme sa nad záznamom rozprávali, tak zavolal chlapík z dispečingu, že mi iná hliadka stráži byt a či už mi niekto povedal, že mám ísť urýchlene domov. Tak ten mladší mu do tej vysielačky odpovedal a verte mi, nebolo to nič príjemné na moju adresu. Tak som tomu staršiemu povedala, že keby boli tak láskaví a prestali sa ku mne tak nepekne správať, lebo som nič zlé neurobila. Policajta som sa opýtala, či ma teda odvezie pred môj byt, na čo on povedal samozrejme. (Myslím, že sa cítil trápne za kolegu.) Keď som mu povedala, že som už o to žiadala jeho kolegu, ale ten odmietol, tak povedal, že nech sa nestarám, on je šofér. Keď sme prišli k autu a kolega ma videl, že nasadám do auta pokračoval v invektívach na moju adresu, na čo mu kolega povedal, nech prestane, že ho počujem. A on, že mu to je jedno. Tak som mu povedala ja, že stráca základy slušného správania a keď sa chce rozprávať o mne, nech sa rozpráva so mnou, nakoľko mu stojím za chrbtom. Na to mi povedal, že to je môj problém a nech ho nepočúvam. Keď som sa ho opýtala na meno, tak mi povedal, nech si napíšem jeho číslo a nech mu dám pokoj a jeho táto práca nebaví. Tak som už len zopla ruky a prosila Boha, nech dá tomuto chlapcovi možnosť pracovať niekde inde. Ideálne v stajni.
Cesta ku mne trvala autom tak asi 10 minút a počas tej jazdy okrem doľava a doprava už nikto nič nehovoril, dusno medzi tými dvoma policajtmi by sa dalo krájať nožnom. Tu ten starší policajt povedal, že trestné oznámenie môžem podať kdekoľvek a nech teda už do Petržalky ani nechodím. Vďaka Bohu. Ešte taká maličkosť, keď so mnou policajt spisoval záznam a pýtal sa na výšku spôsobenej škody, tak mi oznámil, že ak som kúpila mobil v akcii, tak má hodnotu iba 1 koruny a nie reálnu hodnotu. To odporuje vyhláseniu mjr. Miloša Fábryho, hovorcu KR PZ Nitra v tomto článku. Zjavne ma chcel dopracovať k čo najnižšej škode, aby to nebol trestný čin, ale iba priestupok, pretože on má potom menej „papierovačky“ a mne to, že vraj môže byť jedno, lebo už aj tak nič z tých vecí neuvidím. Ďakujem, tušila som to.
Zopár mojich poznaní a rád z osobnej skúsenosti (mne sa to nikdy doteraz nestalo a fakt som nevedela čo mám vlastne robiť).
zavolajte políciu – nenechajte sa opiť rožkom a pokiaľ nenaháňajú uprchnutého zločinca, musia prísť na Vaše požiadanie
v prípade, že práve nikto v byte nie je – zaistite byt, vymeňte kľúče od bytu
zablokujte karty v banke – v prípade, že Vám zmizla aj Grid karta ja tú
zablokujte SIM kartu
dajte trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, opíšte čo najpresnejšie veci čo Vám ukradli, mali by ste vedieť značky a typy vecí čo Vám zmizli – na polícii Vám vystavia náhradný občiansky, ktorý ma platnosť jeden mesiac
oznámte aj iným operátorom, že Vám ukradli osobné doklady, aby nikto vo Vašom mene nemohol uzatvárať zmluvy
Dokonca aj v prípade, že ste abstinent choďte si vypiť, aby ste dokázali zaspať (ja som nemohla), pretože ak budete mať viac šťastia ako ja a nestane sa Vám to práve v čase „sviatkov“ tak Vás na druhý deň čaká maratón. Musíte isť do banky a k svojmu operátorovi a vybaviť novú električenku. Toto všetko Vás bude stáť nervy, čas a peniaze.
S dokladmi radšej týždeň – maximálne dva počkajte, možno ste si vyčerpali svoje zlé dni a niekto ich v tom koši nájde a pošle Vám ich. Ak nie čaká Vás nové vybavovanie občianky, vodičáku, zdravotnej kartičky. A zase trpezlivosť, čas a peniaze.
V Bratislave je viac menej normálne, že Vás okradnú. Doteraz som patrila k šťastlivcom, ktorým sa to nestalo. Ale mne ukradli okrem hmotných statkov ešte niečo, kus mojej viery v ľudí. A to ma trápi zo všetkého najviac.
