
Akcia. Jedna, druhá, tretia. Na pomaranče, maslo, salámu, ktorej o deň končí záruka, zelené banány, cukríky s éčkami, tvrdé rožky a ešte tvrdšie pohľady znechutených pokladníčok. Ale ako chladno je pri mraziacich boxoch. Máčam si ruky v nanukoch a mrazených rybách. Paráda. Ty zatiaľ skúmaš ceny a vyberáš niečo dobré na večeru. Narážam očami do tabule AKCIA. Nič nové. V nedeľu popoludní je v akcii všetko.
Milé prekvapenie. Zlacneli knihy. Tie v hypermarketoch bývajú väčšinou konzumného typu. Kuchárky, rady pre domácich kutilov, ako schudnúť, Vasilková, Matkin, Urbaníková, Schuster a spol. Ceny išli dolu. Smutné je to, že medzi brakmi sú pohádzané aj dobré knihy. Čo je dobrá kniha? Subjektívny názor býva často odsudzovaný. No a čo...
Sedí tam v Prútených kreslách Dominik Tatarka. Je lacnejší ako Matkinova úspešná tri či päť či šesť lógia. Už to nepočítam. Opodiaľ je pohodený Stephen King, kráľ hororov, ktorého knihy sa na internetových aukciách šplhajú do závratných výšok. A tu hop. Nová kniha vytiahnutá priamo z internetového blogu. Júúj. A ten obal. Červená je dobrá farba a provokatívny názov tiež. Volám otcovi, či mi za úspešne zvládnuté štátnice zaplatí knihu. Rehoce sa a pýta sa, či som pila. Škoda. Chcela by som niečo napísať. Niečo dobré. Niečo, čo by si leňošilo vo výpredaji spolu s velikánmi. A možno by bol Toscana lacnejší ako ja.
Práve jeho knihu – Posledný čitateľ som si za babku vybrala z hordy nepotrebných kníh. Škaredý obal, divný názov, možno neznámy spisovateľ, neviem. Spal tam hneď veľa Coehla. Olivy, syr, cukríky s malým éčkom a moja kniha. Smeješ sa. Ja si ju pritískam k hrudi a tvárim sa ako posledný čitateľ tejto pomýlenej doby.
Príbeh je geniálny. Vo vlaku čítam o literárnom recenzentovi a kritikovi Luciovi. Jeho úlohou je vyberať dobré knihy, ostatné cenzúrovať. Smejem sa na jeho počinoch, vtipných komentároch o mladých autoroch a triezvych názoroch na tvorbu. Chcem byť Lucio. Radšej Lucia. Vyhadzovať knihy von oknom a pečiatkovať ich slovom CENZÚROVANÉ.
Čo dodať na záver. Ja nedodám nič. Hovor Lucio.
Odhrnie záclonu a cez otvor zahodí Jeseň v Madride.
Neodpusť mu Bože, povie, pretože vedel, čo robí.