Budík si dávam na štvrť na sedem. Mám potom ešte rezervu desať minúť, aby som sa vytrúsila z postele. Sprcha, vlasy, zrkadlo, človek...a šup do práce. Autobus mi ide za pár minút. Hneď ako zatvorím bránku, mám pod nohami jedného z kandidátov na primátora. Prilepil sa mi na podrážku čižmy. Kopem, skáčem...ale on je neoblomný. Nakoniec jeho hlavu obtieram o obrubník. Predtým si stíham prečítať jeho päťbodový program.
V autobuse je plno. Dôchodcovia pochytali najlepšie fleky. Stojím a pozerám sa von oknom. Nevidím toho veľa. Cez volebné plagáty, heslá a hlavy nemám šancu zistiť, kde sa nachádzame. Zrazu sa ku mne tlačí neznáma osoba. Postaršia žena mi chvatne pchá do ruky letáčik. - Voľte môjho muža, nezabudnite...! - a posúva sa ďalej bezmocným davom. Niet úniku. Kandidát z vedľajšej dediny má predvolebnú kampaň vymyslenú dobre. Žena za neho všetko vybaví. Tak by to bolo asi aj v prípade jeho výhry. Vystupujem.
V robote sa tiež nehovorí o ničom inom. Nasávam informácie, odporúčania, heslá a výkriky o pomoc. Konečne obed. Na malom pódiu v centre mesta vyspevuje známy slovenský repeťák...po ľuďoch hádže známe hity, perá a tričká. Kandidát je spokojný. Ľudia sa zabávajú a snáď si pri krúžkovaní spomenú na dobrý guľáš, ktorý bol zadarmo. Prechádzam okolo plagátikov s vybielenými úsmevmi, overenými sľubmi, vyretušovanými tvárami a strácam chuť jesť...
Polhodinka „obednej" pauzy mi nestačí na vytriezvenie a znova padám do predvolebného šialenstva. V robote vidím kandidátov všade. Jeden sedí na stole, druhý číha v chladničke...haf!
Konečne idem domov. Poštová schránka praská vo švíkoch. Trčia z nej všetci možní aj nemožní. Vyťahujem šmahom ruky všetky letáky a napĺňam smetnú nádobu. Už týždeň otravujem poštárku, čakám na list zo školy ohľadom štipendia a namiesto toho toľkoto „spamu". Cítim sa dobre, lepšie, najlepšie...Na voľby sa začínam tešiť...
Podvečer sa predsa len ešte zveziem do nemenované nákupného centra. Za účelom rýchleho nákupu lietam s košíkom hore dolu. Po úspešnom zvládnutí prekážkovej dráhy odchádzam spokojná k autu. Neverííím...za stieračmi sa mi nakopili ďalší kandidáti. Stieram ich jedného po druhom...šup šup. Zase o niečo viac spokojnosti.
Auto je v garáži, rožky v taške a v hlave len jeden kandidát na primátora a jeden na poslanca. Zrazu zbadám utekajúcu poštárku. Kýva na mňa. - Dúfam, že máš už konečne srdce na mieste, keď ti ten list prišiel...! - vyhŕkne na mňa s úsmevom. Teraz je všetko viac ako jasné. Otváram „popolnicu" a leziem...
Nemám ani odvahu zaspať. Po dnešnom predvolebnom dni sa zvolebnieva aj nado mnou...už nech je tu sobota. Deň, kedy za celé štyri roky bude aj môj hlas dôležitý...
