Američania by o tom natočili film. Možno celovečerný. Milý príbeh, kde by malé biele klbko ožilo, oboch psíkoch sa ujala americká rodinka a všetci by boli šťastný. U nás je to inak. Kretén, ktorý to malé šteňa prešiel, ani nezastavil. Nedal si námahu vystúpiť z auta a aspoň ho odkopnúť na okraj cesty. Načo? Jeden pes...
Volám políciu. Veľký pes by mohol spôsobiť vážnu dopravnú nehodu, a preto je potrebné situáciu čo najrýchlejšie riešiť. Dozvedám sa, že mestská polícia takéto veci riešiť nebude a správa ciest nemá čas. Mám sa smiať? Volám preto jednému známemu. Ochotne príde a mŕtve zviera odnáša preč. Veľký pes medzitým ušiel. Známy je tiež policajt. Ale asi normálny. Štátne služby sú nám na dve veci...mám chuť niekoho zastreliť...najlepšie niekoho uniformovaného...kypí vo mne žlč...
Zostalo mi smutno. Som totiž veľmi empatický človek a takéto udalosti ma vedia vyviesť z miery. Pamätám sa, ako raz môj otec prešiel mačku. Nedalo sa nič robiť, vbehla priamo pod kolesá. Nebavila som sa s ním dva dni.
Zatúlané psy často končia pod kolesami áut. Dezorientované svetlami a hlukom strácajú akýkoľvek prehľad o mieste, na ktorom sa nachádzajú.
Je smutné, že človek, vodič, nemá v sebe ani kúsok svedomia. Je také ťažké zastaviť? Prečo sa potom čudujeme, že vinník zdrhne z miesta činu? Je mu jedno či prejde psa alebo dieťa. Dôležité je to, aby sa vyhol akejkoľvek zodpovednosti...A polícia či správa ciest? Načo sa zaoberať takými hovadinami??? Alebo psinami?
