Sychravé jesenné ráno. Jedno z tých, keď sa ľudia krčia pod goliere kabátov, aby im poletujúce farebné listy nevzali myšlienky. Slnko ešte spí a obláčiky pary prezrádzajú horúce výdychy chladných okoloidúcich. Každý si krokuje svoje centimetre bez väčšieho záujmu o ostatné kabáty okolo neho.
Hneď som vedela, že on do tohto sveta plného hlúpych ideálov, životných krachov a sebalásky nepatrí. Myšlienky mu jesenné listy snáď vzali ešte na jar. Len šál, ktorý voňal ako vanilkové nebo, dával tušiť toto ročné obdobie. Keď som ho stretla prvýkrát, v očiach mal nepokoj. Má ho tam doteraz. Občas mám chuť dostať sa do jeho hlavy a byť jesenným lístím, čo mu odtiaľ vyženie všetky pochybnosti o jeho správnom či nesprávnom konaní.
Spojitosť medzi ním a týmto svetom bola a je takmer nulová. Vanilkové nebo, ktoré sa okolo neho točí každý deň, ma núti rozmýšľať o šťastí, ktoré ma spolu s ním stretlo. Stratený v čase krokoval vtedy svoje centimetre na prízemí efka. Strapaté vlasy a volanie o pomoc prezrádzalo, že je zase niekde inde. Bol celý taký pokrčený. To je ten správny výraz. Okuliare mal trochu zarosené, asi bežal. Dnes, keď sa spoza nich na mňa uprene díva, sa topím ako cukor v káve. Čierne bodky v zelených akvareloch vždy niečo sledujú. Niekedy mám pocit, že veci a ľudí okolo, vidí inak ako ja. Farebne. O obyčajných veciach vie rozprávať celé hodiny. Počúvam. Tak rada ho počúvam. A rastiem. Rastiem spolu so všetkými esenciami, ktoré mi nenápadne posúva pod upotené dlane. Ešte vždy mám totiž akúsi trému, keď sa stretávame. Je to možno strach. Strach, že sa mi raz stratí.
Narodil sa preto, aby bol umelec. A ak by som ho mala z niečoho obviniť, tak by mi napadlo jediné. Ukázala by som na neho prstom a obžalovala z kradnutia duší. Má ich už veľa. Kradne ich tým, ako žije, ako miluje, ako píše, ako hrá...
V ten deň som našla všetko. A odvtedy nehľadám. Dnes, keď príde a pohladí ma svojou týždňovou bradou, mám kútiky úst až po nebo. V takýchto chvíľach sa schová celý svet do zápalkovej škatuľky a jesenné listy ma oberú o všetky myšlienky. Vtedy sme len my.
Ďakujem, že si Michal...
