Pozeral sa na nich z výšky. Nie preto, že by bol namyslený alebo by sa chcel nad nich vyvyšovať. Visel na kríži. Ľudia pod ním mali v tvárach zvláštny výraz. Niektorí sa smiali, iní akoby mali strach z toho, čo videli. Každý podľa chuti.
Po tvári mu stekali pramienky horúcej krvi. Koruna na hlave mu akosi nesedela. Mal chuť zopnúť ruky k svojmu otcovi a modliť sa. Nemohol, v dlaniach mal železné ozdoby. Strach nemal. Vedel, čo ho čaká. Mal tridsaťtri rokov a narodil sa pre nás. Teraz umieral a čakal. Čakal, kedy bude môcť pre nás zomrieť a znovu vstať z mŕtvych. Ľudia pod krížom sa začali pomaly rozchádzať, divadlo sa končilo. Reality šou v priamom prenose začala byť nudná. A doma mali aj tak veľa roboty...
Znechutene sa hodil na kolená. Omša bola nekonečná. Neznášal tieto sviatky. Farár, akoby nevedel, že má ísť ešte von a náročky kvákal niečo o zmŕtvychvstaní. Začal si žmoliť ruky. Matka ho napomenula a šepla mu, aby sa modlil. Prevrátil oči a zatváril sa ako mučeník. V kostole bolo veľa ľudí a hlavne tí starí tak divne páchnu. To neznášal najviac. Musel ísť aj na spoveď. Taká haluz. Samozrejme, že zamlčal fajčenie a aj to, že klame rodičom o tom, kam chodí von. Nepochopili by to a farár, čo sa tvári ako kamarát, tak ten už vôbec. Má už sedemnásť, tak predsa sám vie, čo je pre neho najlepšie. Zase tá istá rozprávka o Ježišovi. Ako ho mučili, dali na kríž, potom vstal z mŕtvych...bla bla.Už to poznal naspamäť. Nuda. Ešte, že mali zo školy prázdniny a vyšibe aj nejaké tie peniaze. Najviac mu dávala babka, aj päťsto korún, ale vzhľadom nato, že už je euro, mohla by dať aj 20. Bude na cigarety. Mama ho zase napomenula. Všetci stáli, len on stále kľačal. Už to bude končiť. Ešte na oplátku a padá. Čakajú ho...
Ježiš zomrie znovu. Znovu kvôli nám vstane z mŕtvych. Je však len na nás, či sa na neho budeme dívať z pod kríža alebo na tom kríži budeme spolu s ním...
