Z môjho pôsobenia v prvom ročníku si nepamätám veľa. A možno aj hej.
Najviac si pamätám aktovku. Vybrať som si mohla asi zo štyroch veľmi podobných modelov. Barbie bola vtedy veľmi drahá.
Nakoniec na mojom chrbte skončila zelená aktovka s kockami. Doma som začala špekulovať nad tým, že je viac chlapčenská ako dievčenská. V škole mala Dana takú istú len červenú. Potvrdili sa tak moje obavy. Nedalo sa nič robiť. Bola zelená a zelenou ostala.
Priečinky naplnené voňavými zošitmi, ktoré boli plné lastovičiek. Krivých aj lietajúcich. Prečiarknutých aj pretlačených na druhú stranu. Farebné pastelky. Vrecúško s prezuvkami v rukách.
Na desiatku kakao bez kožky, dobré párky a tanierik s horčicou. Tú sme s kamarátkou nejedli. Dedukciou sme prišli na to, že je tam veľa slín. Cez prestávku vybíjaná na dvore, zelené žuvačky Huba-buba a rozbité koleno. Potom plač.
Pamätám si aj to, ako som recitovala na Hviezdoslavovom kubíne a vyhrala triedne kolo. Potom mi Paľo hodil do hlavy šišku. Ani neviem prečo. Somár.
A šlabikár otvorený v kuchyni na stole. Písmeno M a zlá Ema, ktorá má mamu a ťažko sa číta. Nešlo mi to. Ema je malá. A mama varila polievku a musela som čítať. Motýliky a včielky vycapené na každej strane a voňavé fixky porozhadzované na stole v mojej malej izbe.
Pamätám si aj na našu učiteľku, ktorá bývala priamo v škole. Vždy sme chceli ísť nazrieť do toho tajomného bytu. Do bytu našej pani učiteľky Danky.
A do pisoáru sme hodili jablko, zapálenú petardu pod koberec.
Bol taký deň, keď sa moje svetielkujúce botasky pokazili a odpadla nám kvôli tomu hodina. Revala som ako tur. Tak to hovorí moja mama.
A spievala som na jasličkovej pobožnosti s malým Jezuliatkom na rukách. Brácho sa na mne smial z prvej lavice a mama plakala od dojatia...
Z prvého ročníka si nepamätám veľa. A možno aj hej...
