Lialo. Nie z jednej krhly. Na oblakoch sedeli tí zhora a polievali. Kade sa trhali a mne tieklo do topánok.
Do oboch naraz. Ponožky si upíjali dažďovej vody a predo mnou ešte dlhý deň. Ľudia s dáždnikmi okupovali ulice. Je zaujímavé, že keď prší, ľudia sú akosi potichu. Neviem, prečo je to tak. Možno chcú počuť, čo si rozprávajú kvapky.
V autobuse som spala. V sne behali mačky a za nimi zajace. V poslednom čase sa mi sníva o zajacoch. Neviem, čo to znamená. Možno nič a možno niečo.
A keď som sa zobudila cez zarosené okná som nevidela žiadny svet. Nakreslila som si nové okno a kvapkala po uliciach. Za mnou sedela mníška a hovorila o tom, aký je svet zlý. Že sa dejú zlé veci.
Aj mníšky stretávam akosi častejšie...
Dejú sa zlé veci. Naozaj.
Ale dejú sa aj dobré veci. Potom sa ľudia usmievajú. Aj keď majú napršané v topánkach. Dáždnik mi dnes vyvrátilo až do nebies tak trikrát. Zase ten babkin, ktorý som si zase požičala. Podarilo sa mi ho otvoriť a vzápätí pokaziť. Babke som ho vrátila. A usmiala sa.
V meste sú po uliciach nahádzané mláky ako sa im zachce. Nemajú žiadne pravidlá.
Stojím v jednej z nich. Čakám na autobus. Nejde. Počkám ešte desať minút. Ľudia odchádzajú. Idem aj ja. V opitých ponožkách sa snažím kráčať čo najrýchlejšie. Keby bolo leto, tak prší teplý. Tento je studený.
Konečne som tam, kde som chcela byť.
Keď prší, ľudia v budovách sú suchí. Pracujú a je im teplo. Potom prídete vy a oni sa škodoradostne usmievajú a sú milí. Vlasy mám ako vecheť a dáždnik sa nechce poskladať. Vybavím potrebné a tvárim sa, že mám vonku auto a šoféra.
Nemám.
Trochu vysušená, stále stojaca v mláke sa ponáhľam na stanicu. Aj tu sú ľudia a dáždniky. Ukryla som sa v malom obchodíku. Zvonček tu zazvoní vždy, keď niekto vojde. Nie taký obyčajný, ale taký ovčí. Už chýba iba tá ovečka.
Majú všeličo. Očarí ma obrovský kus slaniny. Pozerám sa naň a zisťujem, že som mäsožravec viac ako kedykoľvek predtým. Neraňajkovala som a už zvolávajú na obed. Nekúpim si predsa kus slaniny, napadne mi.
„Jeden džús.“
Odchádzam. So slaninovou fikciou.
V osobáku ma zase uchytil spánok. Ale bez zajacov.
O chvíľu budem doma.
Bola mi zima na nohy. Predstavila som si ohrievač a suché ponožky. Vymenila by som ich aj za slaninu...možno...
