Nič nie je len tak. Hubová polievka je zložitý proces. Všetko mi bolo povedané do telefónu. Pekne po poriadku.
Kuchyňa: Mrkvu krájam na malé kúsičky. Veľmi malé. Aj petržlen. Huby sú čisté, nakrájané. Zrazu neviem poradie v akom všetky tie veci idú do hrnca. Zapínam internet. Mama je online. Jasné, prvá ide zelenina. Vraciam sa k hrncu. Zabudla som aký bujón tam mám dať. Slepačí? Zeleninový? Prasačí? Prečo nerobia jeden univerzálny.
Vraciam sa k počítaču. Dobre, bujón je tam, aj zelenina. Zemiaky som nakrájala. Teraz mrvence. Nie také zo sáčku. Dnes sa zásadne vyhýbam polotovarom. Bujón sa neráta. Vajce a hrubá múka. A už tvarujem a potom trhám. Múku mám vo vlasoch, v nose...Pridávam zemiaky, huby, mrvence.
Bežím k počítaču.
Ako sa robí to červené?
Červené sa robí z bravčovej masti a papriky.
Koľko masti a koľko papriky?
Masti pol veľkej lyžice a papriky, aby to bolo červené.
Papriku hneď?
Nie, až keď sa to roztopí a dáš to nabok.
Kam nabok?
No na utierku.
A hneď to tam ako nasypem?
Hej.
Kuchyňa: Pol lyžice. Ale koľko do vrchu tam môže byť tej masti. Odhadnem. Je to červené. Paráda. Petržlen.
Počítač: A petržlen čo?
No daj ju do tej papriky a potom do polievky.
Kedy potom? No keď to už budeš mať uvarené.
Aha. Dobre.
Stôl: Pozerám do taniera. Pekné. Červené. Voňavé. Medzitým mi volá oco a smeje sa na tom, že varím. Potom povie: Nie, aby si mi tie hríby dofušovala...
Prvá lyžička. Môj spokojný výraz. Vyšší level. Hubová. Dnes si naložím aj dvakrát...možno tri...
