Druhý rozhovor bol s veriacim dievčaťom, ktoré sa mi veľmi úprimne zdôverilo. Obe poznám osobne už dlhší čas. Všetko o čom som sa s týmito vzácnymi ženami rozprávala ma zasiahlo a dalo dôvod k tomuto príspevku. Od oboch som si vypočula, že je to úžasné, aký mám život, že sa mi darí a plnia sa mi sny. Ale, že oni nemajú takú vieru a nie sú také dobré ako ja...nezaujímajú ich ľudia a nemajú na srdci ich dobro...majú plno chýb a preto sa im ťažko verí v Boha, nemajú vypočuté modlitby, veď ako by ich Boh aj mohol počuť, keď nežijú ako treba...Takto pokračovali a ja som ich musela stopnúť! Mala som slzy, keď som si uvedomila ako veľmi sa mýlia. Jedna statočná mladá žena neverí, pretože sa necíti príliš dobrá. A ak nejaký Boh aj existuje, nemal by o jej život žiadny záujem. Druhá síce verí, ale žije pod odsúdením a strachom z Boha. A tak som im začala hovoriť, že to vôbec nie je o tom, že ja som dobrá, perfektná, či dokonalá. Pretože to nie je pravda! Nie je to moja zásluha. Je to Božia láska, na ktorú som reagovala a dovolila som Bohu, aby ma chránil, viedol a menil. Taká aká som, vždy utekám do Jeho náručia aj so všetkými chybami a nie je ich málo. Boh nad nami nestojí s bičom, aby nás potrestal, keď padáme. Je tu, aby nám podal ruku, zdvihol nás, oprášil a povedal: "Nevadí, choď ďalej!"
Ďakujem Bohu za všetku lásku a dobrotu, ktorú mi dáva nezaslúžene. A práve tým, že Ho spoznávam čoraz viac, tak Mu túžim robiť stále viac a viac radosť. Ale nikdy si nebudem vedieť Božiu lásku zaslúžiť. Toľkokrát som sa o to predtým snažila, stále som sa za všetko obviňovala, ale postupne som spoznávala aký je Boh dobrý, nad moje chápanie, nad všetko, čo som si o Ňom predtým myslela...Že ma miluje bez podmienok. Aj keď sa mi darí, aj keď nie, aj v dobrom aj v zlom. Nežijem v strachu pred Bohom, pred Jeho trestom. Nadovšetko si Boha vážim a ctím, ale neprežívam hrôzu, keď zlyhám. Snažím sa žiť podľa Jeho Slova najlepšie ako viem, ale to ma nezachráni, dobré skutky ma neprivedú do Neba. Ježiš je môj Záchranca, môj Priateľ, ktorý mi rozumie. Každý deň mi dáva možnosť začať odznova a On Jediný mi vydláždil cestu do Neba. Vzdal sa svojho života a šiel až na kríž, aby nás všetkých zachránil. Žiaľ je to náboženstvo, ktoré mnohokrát dáva ľudí pod odsúdenie a neschopnosť dodržať zákazy a príkazy. Ale Boh nás vo svojej milosti a láske nevolá do náboženstva, ale do osobného, úprimného vzťahu s Ním. Z tohto vzťahu pramení sila a schopnosť žiť plnohodnotný život v nefalšovanej radosti a skutočnom pokoji, ktoré vo svete nenájdeme. Milujem ľudí, pretože Boh miluje mňa a učí ma milovať tým skutočným spôsobom. Je to On, Všemohúci Boží Duch o ktorom sa žiaľ nehovorí. On je po Božom Synovi tým najkrajším Darom od Nebeského Otca pre nás. On ako mocná Osoba prišiel, keď Pán Ježiš po zmŕtvychvstaní odišiel naspäť do neba. To nie sú výmysly, je to realita pre každého, kto túto nádhernú Osobu Božej Trojice spozná. Prichádza, keď Ho pozveme, žije v nás napriek našim chybám a trpezlivo nás mení zvnútra. Vlieva do nás lásku, robí naše srdce dobrým, láskavým, dáva schopnosť odpúšťať a byť milosrdným k ľuďom. Keď som Ho spoznala všetko sa zmenilo, pretože je tak skutočný.
Takže to nie je o mne, nemám sa čím chváliť, všetko čo mám je Boží Dar. Žiaľ mnohokrát vidím, že ľudia chcú dobrý život, ale nechcú Toho, ktorý im ho túži dať. Nechcem aby si niekto myslel aká som úžasná, "svätá", lebo taká nie som. Budem k Vám veľmi otvorená. Dva dni predtým ako som išla do domova dôchodcov k tým vzácnym starým ľuďom,,s prednáškou “Hodnota ľudského života” som bola podráždená, nevrlá na mojich synčekov. Necítila som sa hodná prihovoriť sa k tým ľuďom. Nemala som chuť nikde ísť a ani nie som prirodzene človek, ktorý rád rozpráva. Mám rada, keď som sama a veľakrát by som sa radšej skryla než hovorila. Ale keď už začnem hovoriť o tom, čoho je plné moje srdce potom všetko opadne a len to zo mňa prúdi von. Ak niekomu patrí vďaka a obdiv, že som schopná písať články a robiť prednášky, tak je to znova Boh! Nechcem, aby sa hovorilo, že ja niečo robím, nejaké "dobré skutky.” Mojím prianím je, aby keď si čítate moje príspevky, alebo keď sa pozriete na môj život, ste videli Božiu lásku, dobrotu a nie moje schopnosti. Chcem, aby ste vedeli, že je to BOH, ktorý skrze tak obyčajného človeka s chybami ako som ja robí niečo krásne a hodnotné. Aj vďaka článkom na SME ma kontaktovali úplne neznámi ľudia skrze facebook, vyjadrili vďaku za to, čo píšem a stále môžeme byť v kontakte. A toto je to najviac, čo si môžem priať. Nech môj život a všetko, čo robím hovorí o láskavom a milujúcom Bohu. Boží Duch je Ten, ktorý ma potešuje, pomáha mi vidieť Jeho silu aj keď som ja slabá. Učí ma, že nie som obmedzená mojimi zlyhaniami, že moje chyby mi nemajú brániť robiť to, čo je v mojom srdci. Je to Božia práca, pred ktorou veľakrát skloním v dojatí hlavu, lebo Boh mi dáva odvahu písať, prednášať a kráčat vpred do nových vecí aj keď sa bojím.
Tento Boh miluje aj Vás, pretože ja nie som lepšia ako Vy. Len som Mu otvorila svoje srdce. To bolo jediné, čo som Mu mohla ponúknuť, jediné, čo som vlastnila. Pán Ježiš stojí aj pred dverami Vášho srdca a klope. Nevojde násilím, čaká kým Mu otvoríte. Prosím Vás urobte to aj Vy a budete vedieť, že všetko, čo tu píšem je pravda. Nedá sa to vysvetliť, potrebujete to zažiť ❤
