Veštica

Tesco, dnes podvečer. Deti sa hrajú pri vrtulníku, ktorý nefunguje. Sledujem ako prší a manžel vykladá nákup. Zrazu sa ku mne pritmolí upravená Rómka. "Mladá pani, môžem sa Vás niečo opýtať?" Pozriem sa na ňu unavene. "Jóój, vy máte krásne oči." (lichotí mi). "Môžem Vám vyveštiť z očí? Máte ich úprimné, nie falošné." "Ledaže z gule!", ironicky odpoviem a sledujem deti. "Ja Vám vyveštím z očí. Dobrý a šťastný život máte. Taký spokojný..." (To dobre viem aj sama...)"Ale dávajte si pozor, zlatá pani, neprajníci na Vás striehnu..." (Hm, neprajníci?...)"Kolegovia z práce Vám závidia. Závidia ako sa Vám darí..." (Hej, iste... kolegovia)a bola by pokračovala, keby neprišiel manžel a neposlal ju veštiť inam. Má to ale jeden háčik. Som na rodičovskej dovolenke. Kolegov nemám. Kto mi teda závidí? Manžel? Deti?