Povedali sme si, že si urobíme výlet do Košíc. Reku, nech deti na vlastnej koži spoznajú spievajúcu fontánu.
Horúci letný deň. Aký by to bol výlet bez zmrzliny, že?
Schovali sme sa v tieni cukrárne AIDA, neďaleko spomínanej fontány. Deťom som výnimočne dopriala viac ako len jeden kopček zmrzliny. Aby im nestekala po kornútkoch, naservírovali im ju do pohárov.
Logika nepustí. Tam, kde sa pije a konzumuje, zvyčajne sa nachádza aj záchod, v prípade potreby. V Aide sa nachádzal.
Aké bolo moje prekvapenie, keď ma v mojom namierení si to práve tam, zastavil rázny hlas tety z vedľajšej uličky:
"Mladá pani, za zachod še placi 17 centov!"
Ja: "To myslíte vážne? Veď sme v reštaurácii..."
Teta: "Ta, to neni reštaurácia, toto cukráreň, znace?"
Ja: "Hej cukráreň... a vari sa tu nekonzumuje a nepije?"
Teta: "Hej, ale za zachod še placi, tuto mace napisane na tabličke..."
Ešte šťastie, že som mala vo vrecku nejaké drobné. Tak som jej ich vysypala na tanierik.
.
Zaujímalo by ma, ako sa podarilo tejto čipernej ženičke ukecať pána Rami Imeriho, aby súhlasil s tým, že nechá spoplatniť toalety. Alebo je to jej vlastný biznis a on o tom netuší?
Jedno je však isté. Podľa mňa, táto "podnikateľská aktivita" iba kazí dobré meno tomuto cukrárenskému impériu.
