Samozrejme len do chvíle, kým sa v reálinedostanem do situácie, kedy scéna okolo mňa je ako „filmové deja-vu" a jamám zrazu pocit, že z najbližšieho tmavého rohu, spoza stromu alebopoloodkrytých dvier vyskočí nejaký ten Fredie a rozpára mi bruchocimpr-campr. Mrazivé šteklenie v zátylku je pre mňa neodolateľnepríťažlivé, preto mám rád horory.
Už som nejako prehltol, že filmy a`laPsycho sa už dnes netočia, a že čím viac realisticky stvárnenej krvi vofilme tým lepšie. Nejako sme už zabudli na vlastné čaro fantázie, ktorou sme siten ktorý „krvák" mohli sami dotvoriť a prifarbiť podľa vlastných predstáv.Takých predstáv, ktoré nás nútili si ten film pozrieť opäť a opäť.
Nedávno som opäť razneodolal a pustil si horor - "Horymajú oči". Keďže som sa už prelúskal cez texaské masakre a pachykrvi a iné krváky, ktoré si dali nálepku horor, bol som pripravený na to,že sa opäť raz dlhšie nevyberiem do lesa sám : -).
To čo som ale videl, madokonale šokovalo. Prirovnal by som to k filmu, ktorý som videl ešte akopubertiak, o domorodých kanibaloch. Podobnosť nie cez obsah, ale cez pocithnusu, strachu, odporu, ktorý vo mne tie filmy vyvolali.
Zvykol som si na to, žedivák býva stále viac náročný, predovšetkým však v imaginárnych veciachpohodlný, a robí mu už problém zapájať aj kúsok šedej kôry do deja filmu,a tak mu treba všetku krv a odťaté údy strčiť až pod nos. Ale hororovéfilmy z posledných rokov, ktoré som mal možnosť vidieť, mali aspoň túvýhodu (aspoň podľa mňa), že jednotlivé krvavé sekvencie boli popretkávanépredychávajúcimi úsekmi, kedy som mal čas stráviť to, čo som práve videl.
Ale v tomto filme sana mňa vyrútilo defilé krvi v takom slede, že som nestačil absorbovať tiekrvavé scény, umocnené zmesou zvukov, a to na mňa bolo dosť. Keby mojaprirodzená túžba, vedieť ako film skončí, nebola taká silná, asi by som filmdávno vypol, ale ja som sa ho rozhodol dopozerať tak, že som každú druhú scénubojkotoval zavretými očami.
Tuším bolo zámerom režiséraľudí šokovať, pretože zo začiatku sa ten film uberal relatívne kľudným dejom,so zrejmým pocitom niečoho veľmi zlého čo sa onedlho stane, a až druhápolovica filmu sa prehupla do jatiek. Ale, že to veľmi zlé bude nielen naplátne, ale aj u mňa po vzhliadnutí tohto filmu, to som si nemyslel.
Ak sa majú odteraz točiťobsahovo už len takéto horory, tak mi ostáva už len jediná nádej, a to,mať poriadne veľkú súkromnú zbierku starých klasík.
Jeden môj známy podopozeraní tohto filmu zhodnotil, že doba, kedy vraždy na filmovom plátnenebudú už len hrané, asi nie je tak ďaleko. Veď si len spomeňte na popravuSadáma, ktorá obehla na nete celý svet.
Ja dúfam, že sa tej dobynedožijem.
