niekto ma nazval hadíkom ... Zoznam autorových rubrík: čo život dal ..., moje najintímnejšie, tak to okomentujem ..., úvahy o niečom ...
Myslím, že na prvej schôdzi našej terajšej vlády predostrel jej mecenáš svojím súputníkom zaujímavý obchod. Kto sa počas nasledujúcich štyroch rokov, čo budú pri koryte, najlepšie, najveselšie, najoriginálnejšie, najhlúpejšie, ale hlavne najneočakávanejšie zhodí sám pred sebou (obávať sa o to, žeby si to niektorý z nich uvedomil, toho sa nebojím a nebál sa toho ani mecenáš) a vyslúži si najbúrlivejšiu kritiku, ten získa miesto vodcu stáda.
Posledných pár dní sa médiami pretriasala správa o verbálnom prešľape ministra Jahnátka, ktorý verejne legalizoval čierne peniaze z obchodu so zbraňami.
Niekedy, keď mám pocit, že som v jednonázorovej spoločnosti a mám chuť na vyváženú debatu, nielen na ohováranie v štýle „on je len dobrý a on je len zlý a viem, že si to v danej situácii môžem dovoliť (napríklad v spoločnosti priateľov, ktorí ma už poznajú), rozhodím komunikačnú sieť nastavenú na inú vlnovú dĺžku a čakám na odozvy. Je to taká moja malá hra „modrého na červenú. Pre mňa je tento spôsob komunikácie častokrát omnoho plodnejší ako nerovnocenné klábosenie na určitú tému len z jedného uhla pohľadu.
Ak si majú Naši kúpiť nejaké denné periodikum, tak len Nový čas. Otec pre ľahkú politiku, šport (a možno aj prsnatú kočku), mama pre gazdinkovské rady, ktoré si veselo vystriháva a odkladá. Nezaujíma ich kto, s kým, kedy, kde a ako. Síce to preletia, veď aj tak je tam viac obrázkov ako textu, ale určite nevedia z 90% o kom sa tam píše, a kto je momentálne v kurze. Sú proste takí, jednoduchí, nepotrebujú čítať filozofickú esej o vojne v Iraku na dve A-štvorky, alebo novelu zákona, stačí im srdcervúci príbeh na štyri riadky v záplave fotošopu. Keď si chcú zafilozofovať, tak sa pustia do seba. O nejakých paragrafoch nemajú ani šajnu, prvé čo ich pri zmienke o zákonníku práce napadne je, či budú mať robotu a koľko za ňu dostanú.
V poslednej dobe sme atakovaní zo všetkých strán informáciami o neobvyklých zmenách v počasí, o dopade týchto zmien na náš každodenný život, ako aj analýzami kto je za to zodpovedný a kam to všetko speje.
Róbert ešte ani nestihol poriadne päty z domu vytiahnuť a na malom Slovensku, menšom ako ktorékoľvek väčšie čínske mesto, sa vládne myši zahryzli plným sústom do nestráženého koláča moci, a opití veľkými dávkami „sladkej manny sa utrhli z reťaze a po mesiacoch vyčkávania v tieni veľkého sa ukázali konečne v žiari záujmu, tak ako sme ich poznali v minulosti (predtým ako im Róbert nasadil kazajku), hoc aj za cenu vlastného strápnenia.
Človek dlhodobo skúša kam až môže zájsť v napodobňovaní prírody a strkania svojich, ešte stále detských prstíkov, do jej diela. Pokusy s modifikovaním organizmov a klonovaním sú len vrcholom ľadovca.
Štátna ochrana prírody (ŠOP): `Filozofia ochrany prírody dnes spočíva v ochrane pôvodných biotopov. „Nechránime umelo vytvorené záhrady, ale pôvodné prírodné územia, pôvodné dreviny - nie cudzokrajné. Práve cudzokrajné rastliny (dreviny) môžu postupom času nadobudnúť invazívny charakter a môžu vytláčať domáce. S nimi by mohli vymiznúť aj živočíchy, ktoré tu žijú`. (zdroj SME)
Píšte všetci modrým perom, iná farba nebude píšte všetci rovnako, rovnaké aaaa rovnaké oooo Rovnaké písmo, rovnaké vzdialenosti, Kúpte si všetci modrý atrament ...
„Ja mám brucho tak akurát! Prehodil som medzi rečou, zatiaľ čo sa kamoši v saune bavili o tom, ako im rastú brušiská (nevídané), ako drú v posilke, ako si nemôžu dovoliť sladučkú makovú štrúdľu a viedenský šnicel, a na demonštráciu som si podchytil jemne sa objavujúcu vrstvu tukovej pneumatiky, ktorá mi postupom času vyskočila okolo pásu. Mali ste vidieť tie pohľady plné strachu, aby som ich náhodou nenakazil týmto svojím postojom : -).
Takmer každý druhý Slovák má veľké sympatie voči strane SMER. Aspoň podľa nedávno zverejneného prieskumu verejnej mienky. Tak ja neviem, ale asi sa pohybujem v okruhu ľudí, ktorí nie sú Slovákmi, alebo sú ako ja zo skupiny „tí prví.
Máte radi strach? Ja tiež. Ale len vo filme. Predsa len vedomie, že to čo vidím nie je skutočné, mi dáva určitý pocit bezpečia.
Emma si našla spôsob na dokonalú samovraždu. Vraj sa opije a zaspí sladkým spánkom. Fajn, myslím, že takto si to predstavujeme viacerí, ale prečo si to nenechala pre seba a musela to vykvákať do sveta?
Manželstvo a registrované partnerstvo majú viac spoločného ako by si mnohí želali. Že je to nemožné? Omyl, tieto dve dvojčatá, jedno zbožne vystavené na morálny piedestál spoločnosti, zatiaľ čo druhé zatracované ako diablova predĺžená ruka, sú zrodené z vôle človeka pre nič iné, ako udržanie svetskej pohody vo vzťahoch (pretože na city ešte človek nič nevymyslel) a v celej spoločnosti. Nehľadajte tu žiadne vznešené romantické podhubie, ani diablov meč na zničenie morálky. To sú len báchorky netolerantných.
Už to bude viac ako mesiac čo som sa s ňou rozišiel. Ani sa mi veriť nechce, že už je to tak dlho. Akoby to bolo včera čo som za ňou zatvoril poslednú kapitolu, naposledy som vdýchol jej opojnú drevinovú vôňu, ktorá ma dlhé noci držala pri vedomí, v nedočkavej túžbe po vyvrcholení.
Svadba katolíckeho arcibiskupa Mons. Rev. Emmanuela Milinga v roku 2001 vyvolala veľké ohlasy nielen v laickej verejnosti, ale hlavne, a oprávnene, v kruhoch čiernych sután. Otázka celibátu bola po stáročia nemennou axiómou v katolíckej cirkvi, o ktorej sa nediskutovalo. Kto sa odvážil mať iný názor, bol neznaboh a mal šťastie, ak neskončil na pranieri. Otázkou dnešných dní ale je, či je ešte takéto (ne)dobrovoľné obetovanie sa v mene boha potrebné, či nepôsobí naopak kontraproduktívne, a na jeho základoch či nevymrie celá cirkev v jej hierarchii.
„Vyšlo červené slnko. Dnes v noci bola preliata krv...“, Legolas sa zahľadel na purpurové zore a potom ďalej bežal v ústrety spasenia Stredozeme spolu s nekorunovaným kráľom a netrpezlivým trpaslíkom (scéna z Pána prsteňov, pozn. autora).
Zase raz niečo nestihnem načas, došľaka, pomyslel som si, keď som dovolal s Braňom, ktorý už bol na ceste k Číňanovi (nie č. obchod, ale č. reštaurácia, pozn. autora). Mali sme ísť na večeru a mne sa už zbiehali slinky na pečenú kačku, keď zazvonil telefón ...
Čakal som na spoj domov z roboty, tlačiac sa v malej búdke na zastávke hromadnej dopravy s ďalšími chudákmi, ktorých prekvapila neočakávaná jesenná búrka, keď sa na mňa z ničoho nič zvalil mladý chlapec ...
