niekto ma nazval hadíkom ... Zoznam autorových rubrík: čo život dal ..., moje najintímnejšie, tak to okomentujem ..., úvahy o niečom ...
Myslím, že na prvej schôdzi našej terajšej vlády predostrel jej mecenáš svojím súputníkom zaujímavý obchod. Kto sa počas nasledujúcich štyroch rokov, čo budú pri koryte, najlepšie, najveselšie, najoriginálnejšie, najhlúpejšie, ale hlavne najneočakávanejšie zhodí sám pred sebou (obávať sa o to, žeby si to niektorý z nich uvedomil, toho sa nebojím a nebál sa toho ani mecenáš) a vyslúži si najbúrlivejšiu kritiku, ten získa miesto vodcu stáda.
Posledných pár dní sa médiami pretriasala správa o verbálnom prešľape ministra Jahnátka, ktorý verejne legalizoval čierne peniaze z obchodu so zbraňami.
Niekedy, keď mám pocit, že som v jednonázorovej spoločnosti a mám chuť na vyváženú debatu, nielen na ohováranie v štýle „on je len dobrý a on je len zlý a viem, že si to v danej situácii môžem dovoliť (napríklad v spoločnosti priateľov, ktorí ma už poznajú), rozhodím komunikačnú sieť nastavenú na inú vlnovú dĺžku a čakám na odozvy. Je to taká moja malá hra „modrého na červenú. Pre mňa je tento spôsob komunikácie častokrát omnoho plodnejší ako nerovnocenné klábosenie na určitú tému len z jedného uhla pohľadu.
Ak si majú Naši kúpiť nejaké denné periodikum, tak len Nový čas. Otec pre ľahkú politiku, šport (a možno aj prsnatú kočku), mama pre gazdinkovské rady, ktoré si veselo vystriháva a odkladá. Nezaujíma ich kto, s kým, kedy, kde a ako. Síce to preletia, veď aj tak je tam viac obrázkov ako textu, ale určite nevedia z 90% o kom sa tam píše, a kto je momentálne v kurze. Sú proste takí, jednoduchí, nepotrebujú čítať filozofickú esej o vojne v Iraku na dve A-štvorky, alebo novelu zákona, stačí im srdcervúci príbeh na štyri riadky v záplave fotošopu. Keď si chcú zafilozofovať, tak sa pustia do seba. O nejakých paragrafoch nemajú ani šajnu, prvé čo ich pri zmienke o zákonníku práce napadne je, či budú mať robotu a koľko za ňu dostanú.
Róbert ešte ani nestihol poriadne päty z domu vytiahnuť a na malom Slovensku, menšom ako ktorékoľvek väčšie čínske mesto, sa vládne myši zahryzli plným sústom do nestráženého koláča moci, a opití veľkými dávkami „sladkej manny sa utrhli z reťaze a po mesiacoch vyčkávania v tieni veľkého sa ukázali konečne v žiari záujmu, tak ako sme ich poznali v minulosti (predtým ako im Róbert nasadil kazajku), hoc aj za cenu vlastného strápnenia.
Píšte všetci modrým perom, iná farba nebude píšte všetci rovnako, rovnaké aaaa rovnaké oooo Rovnaké písmo, rovnaké vzdialenosti, Kúpte si všetci modrý atrament ...
Máte radi strach? Ja tiež. Ale len vo filme. Predsa len vedomie, že to čo vidím nie je skutočné, mi dáva určitý pocit bezpečia.
Pelíšky komedie ČR 1999, režie Jan Hřebejk
Internetový portál aktuality.sk priniesol článok s titulkom „Rodičia Paris Hilton sú pyšní na porno svojej dcéry“
