Myslím, že takýchto ľudí je na tomto malom Slovensku kopa. Preto je asiNový čas najpredávanejším denníkom, vraj mienkotvorným. Stimulujúce obrázky anič nehovoriace texty, ktoré ľudí nenútia myslieť, to je silná devíza tohtodenníka. Noviny v pohode prečítate polhodinovou jazdou električkou, priraňajkách, v čakárni u lekára alebo len tak, na záchode. Rýchle, lacnéinformácie, ktoré nezaťažia. Všetko čo sa vymyká z bežnej šablóny jes prehľadom vyhodené, resp. ignorované.
Umiestniť návrh novely zákonníkapráce do tohto tlačeného denného periodika, ktorý má najlepšie preferencie, čosa čítanosti týka, zo všetkých slovenských denníkov, bol rozumný ťah zo stranyvedúcej strany.
Na jednej strane, nikto užnemôže pánovi Ficovi vyčítať (ako mu bolo posledné dni vytknuté, že hocisľuboval plodnú verejnú diskusiu ohľadne návrhu novely, tak doteraz na tonepohol ani prstom), že sa bojí verejne obhajovať návrh novely z dielneministerky Tomanovej, jeho straníckej kolegyne. Veď teraz si jeho návrh môžu prečítaťtisíce ľudí, a aj reagovať. Veď oni sú tí, ktorí majú prehľad, odbornévedomosti, a hlavne potrebu vyjadrovať sa k zásadným zmenámv spoločnosti, všetko v duchu proletariátu.
Na druhej strane sa pán Ficonemusí obávať, že niekto, z pravidelných chlebodarcov tohto denníka,zareaguje na túto prílohu (maximálne tak si s ňou vytrú riť). Nie preto,žeby nevedeli alebo nechceli (aj keď mám nutkanie veriť, že to môže byť ajv tom, česť výnimkám), skôr to bude o tom, že väčšina si prílohu o návrhuani neprečíta, a ten zvyšok po druhom paragrafe rozhodne, že ten plátok jedobrý tak na vystlatie vnútra odpadkového koša, v lepšom prípade skončíako doprovodná kulisa na záchode ku kráľovskému tróneniu.
No a my ostatní, čo bysme si aj radi tú novelu prezreli, sa budeme musieť zaprieť a vysloviť točo nikdy nemalo byť vyslovené, „prosím sijeden nový čas", stojac ráno pri kiosku, alebo sa zahrať na šerlokaa presurfovať stránku MPSVaR a možno nájsť text znenia novely napripomienkovanie.
Lenže v čase, keď užpripomienkovanie skončilo, ostáva nám bežným už len veriť a dúfať, že našelisty si tých 50 poslancov SMERU, o ktorých pán Fico hovoril, že oni sútí, ktorí pretavia naše listové potreby do paragrafovej pokrútenej verziezákona, aj prečíta. Majú čo robiť, lebo lehoty plynú a zákon chce byťz vôle pána Fica oprášený čo nevidieť.
Osobne mi nevadí tento ťahpána premiéra. Veď ako sa hovorí, aj snaha sa cení, a toto gestoďalšieho priblíženia sa bežným voličom mu netreba zazlievať, veď niekde bodypopularity chytať musí. Miky šľapal do pedálov, on si platí prílohy. Čo mi alevadí, sú pohnútky, ktoré ho viedli k tomuto ťahu. Dobre vedel, že v čase, keď skončilopripomienkovanie novely tak dôležitého zákona, o ktorom sa diskutovalomožno len medzi kruhom pár vyvolených za zatvorenými dverami, že v tomtočase vložiť text novely do bulvárneho denníka pobúri ako odbornú verejnosť, takaj celú opozíciu, nehovoriac o malej menšine bežných občanov. A čo jelepšie pre laickú verejnosť, baviť sa o nudných paragrafoch alebo sledovaťako sa opäť raz tí zlí pustili do nášho miláčika?
A pán premiér dobrevie, že tak ako ruža ostane v poli bodliakov nepovšimnutá, tak aj snahanaoko o verejnú, vraj odbornú diskusiu, hodená na pranier medzi laikov (ajkeď, možno aj medzi odborníkmi na zákonník práce sa nájdu skalní čitateliaNového času), ostane len trápnym fiaskom, ktorým sa ale on bude môcť oháňať opäťraz v duchu sociálneho cítenia.
