Zokna kancelárie sledujem pomaly sa ohýbajúce konáre starých statných topoľov,ktoré bez väčšej ujmy prežili Kyrilla (sú to bojovní chlapci). Brázdy na ichkmeňoch dávajú tušiť, že títo zelení páni majú toho už preskákané hodne a vediaako sa postaviť nečasu. To sa však nedá povedať o hlošine, ktorá si pokojne vich tieni rástla v amorfnom tvare, a musela skloniť svoju korunu pred silnejšímpánom vetrom tak, že to chuderke zlomilo väz. Bude mi chýbať striebristý leskjej kopijovitých listov, ktorý tak ostro kontrastoval k sýtej zelenisrdcovitých listov topoľov.Nikdysom medzi stromami nerobil rozdiely. Vedel som, že mnoho z nich nie jerodokmeňom spätých s týmto geografickým kúskom zeme, ale necítil som k týmtoprišelcom preto akúsi menejcennosť. Prinášali do tohto kúta matky prírody kusnevšednej krásy, ktorá obohacovala a stále napĺňa toto prostredie. Ako tvarom,vôňou, farbou, tak aj pocitom, že príroda nerobí rozdiely, tak prečo ich robímemy, ľudia?
Prekvapiloma ideové smerovanie tej, ktorá by malachrániť prírodu bez rozdielov. Vraj dnes je filozofia založenána ochrane pôvodných druhov.
Znamenáto teda, že predtým sa filozofia ochrany uberala všeobecnejším smerom, achránili sa všetky druhy bez rozdielu, alebo bola predtým prioritnejšia ochranaexotickosti, alebo sa nechránilo nič, a ŠOPka fungovala len tak, naoko?
Prvé kroky
Kochovazáhrada (Partizánska 27, Staré mesto - Ba) je dielom známeho záhradného architekta Jozefa Mišáka (ten stojí aj zatakou unikátnou zbierkou drevín ako je ArborétumMlyňany, preto sa Kochovej hovorí aj „Malé Mlyňany"). Jadrom záhrady súvždyzelené cudzokrajné dreviny, ktoré v tejto malej oáze pokoja majú vďakadobrej expozičnej polohe vytvorené špecifické stanovištné podmienky, vďakaktorým sú stromy chránené pred poškodzovaním mrazom a silným slnečnýmžiarením, dlhodobo si udržiavajú dobrý kondičný stav a majú neoceniteľnýbotanický význam. Za národnú kultúrnu pamiatku bola vyhlásená už v roku1981, pričom v `97 bola vyhlásená za chránený areál (odvtedy jemajetkom KÚ ŽP, ktorý ju v 2005 zveril do správy Starého mesta).
Už 17 rokov si záhrada udržiava puncnedotknuteľnosti. Už 17 rokov obyčajní smrteľníci nemajú možnosť cítiť jejhistóriu v priamom kontakte. Či je to škoda? Neviem, jedno je ale isté, čooči nevidia to srdce nebolí, a tak sa stalo, že hoci ten, ktorý sa malo ňu starať sa nestaral, a záhrada postupne pustla a strácala nalesku zašlých čias.
S nápadompostupnej revitalizácie prišla Asociáciapriemyslu a ochrany prírody, ktorá posledné roky vykonala pározdravných opatrení, ale viditeľne sa jej privysoký stupeň ochrany zdá prílišobmedzujúci, tak sa po dohode so ŠOPkou (ktorá to celé odobrila) dostalav apríli 2006 na pretras snaha asociácie o zníženie stupňa ochranyprírody v záhrade.
Reakcie...
Nedalisa seba dlho čakať. Botanici aj ochranári protestujú proti zmene platnýchpravidiel. Obávajú sa, že benevolentnejší prístup k ochrane záhrady povediek „pogromu" na doteraz chránené záhrady v mestách, a Kochova záhradamá byť v tomto celom dobre chytľavým precedensom ako sa dostať,s pomocou štátom zriadenej odbornej organizácie, k lukratívnym plochámhodnotným pre pozemok alebo drevnú hmotu.
Hociasociácia argumentuje tým, že údržba záhrady by bola lepšie riadená, kebyv ceste nestála ochranná bariéra, ako je možné že revitalizačné práce,uskutočnené v posledných rokoch, zahŕňajúce odstránenie náletova buriny, orezania a ošetrenia prípadne výrubu stromov, kosenie,odvoz biologického odpadu, umiestnenie infopanelu, bolo možné zrealizovať ajcez ochrannú brzdu?
Aksa pozriete na zákazy vychádzajúce zo 4. stupňa ochrany prírody vyjde Vám, žetam nie je nič také, čo by nejako proti sebe stavalo správu o záhradua zákon (pretože veľa zákazov je stavaná tak, aby boli dodržiavanév nezastavanom území obce, kdežto záhrada je v srdci mesta). Jedinýmproblémom tam je, podľa mňa, fakt, že je pri tak vysokej ochrane zakázaný výrubdrevín (nehovoriac už o tom, že sa tam nesmie stavať), pričom alev ojedinelých prípadoch môže byť udelená výnimka. Pod výnimkou sipredstavujem predovšetkým to, ak strom už je za zenitom svojej fyzickejprítomnosti na tejto zemi a človek mu pomôže do zeleného nebíčka pílovoueutanáziou. Botanicivšak ohodnotili zdravotný stav jednotlivých drevín ako veľmi dobrýa záhrada si nevyžaduje podľa nich výrazné zásahy či asanáciu. Tak akúšpeciálnu údržbu chce asociácia vykonávať v tejto záhrade, že je nutnéznížiť stupeň ochrany?
Prečobola záhrada zahrnutá doteraz do 4. stupňa ochrany prírody? Kto sa rozhodoval ana základe čoho, že bola táto záhrada zahrnutá do druhého najprísnejšiehostupňa ochrany? A sú tieto základy, ktoré v minulosti rozhodli o osudetejto zelene, v súčasnosti natoľko prehnilé, že už nevydržia nápor stromokatov?Vari možno tieto stromy odsúdiť k zániku (nepredpokladám, že keď sa znížistupeň ochrany, že sa po nich nevrhnú lační stromožrúti) len preto, lebo sazmenil smer fúkania názorového vetra u tej, ktorá by mala prvá búchať do stolao záchranu tohto kúska prírody?
Epilóg
Podľamňa je to len čisté alibistické skrytie sa za akési obhajovanie pôvodnýchdrevín. Zákon hovorí, že na území so 4. st. ochrany prírody je zakázané rozširovať nepôvodné druhy rastlín a živočíchov.Chce vari asociácia znížiť stupeň ochrany len preto, aby tu mohla aj naďalejsadiť nejaké stredomorské palmy a figovníky? Blbosť, však.
Všimolsi azda niekto, žeby zo záhrady unikali malí sadeničkovia, špióni, ktorýchjediným cieľom je zničiť armádu pôvodných drevín? Vari sa lipa, javor, buk,jaseň alebo nebodaj mocný dub obávajú o svoju existenciu, a trasú sa vždy keďokolo nich preletí nejaký operenec, „škodca" roznášajúci semená cudzincov?
Pripomínami to trápne xenofóbne Gaburoveslová o "hrozbe premiešania krvi s rôznymi ázijskými národmi a ichetablovanie v našej krajine".
Nemyslelsom si však, že sa dočkám diskriminácie už aj pri stromoch, a dúfam, žeKochova záhrada v tejto dobe neprajúcejinakosti, zostane aj naďalej kúskom nedosiahnuteľnej prírody. Nedosiahnuteľnejpredovšetkým pre tých, ktorí by ju najradšej videli pochovanú pod hrubým mejkapombetónu.
