Mami...Neodchádzaj...Prosím vráť sa...Ja už budem dobrá...Sľubujem mamička moja.Viem, že sa to nesplní, nikdy. Je už príliš neskoro. Keď si bola ešte pri mne, robila som všetko zle a hlavne Tebe napriek. No ty si dávala na mňa pozor. Vždy si nadomnou stála, bola si môj anjel. Vtedy som si to neuvedomovala, no teraz viem, že si ním bola. Keď si zomrela, dostala si krídla a odletela k ostaným anjelom. No to ešte nebola Tvoja chvíľa. Čo aj budem bez Teba robiť? Mamička moja milovaná kde si??? Viem, že musím ísťdalej aj bez Teba, no ja nevládzem ani myslieť, nie to ešte žiť. Pozerám sa do priezračnej rieky podomnou. Stačí mi urobiť len krok a spadnej do nej, utopila by som sa. Ty by si to tak však určite nechcela. Preto to nespravím, no len kvôli TEBE, mama moja.Všade kde sa pohnem a čo robím, pripomína mi Teba. Už nikdy nezažijem Tvoje pochopenie, nehu, pohladenie. Keď som sa Ťa poslednýkrát dotkla, ležala si v truhle a bola si chladná ako kameň. No ja si Ťa pamätám ako milujúcu matku u ktorej som vždy našla to čo som potrebovala, podporu, pochopenie ale aj milé slovo. Takú si Ťa chcem zapamätať až kým nezomriem a viem, že to nebude tak skoro...
5. aug 2009 o 15:17
Páči sa: 0x
Prečítané: 452x
Mama, môj Anjel!
Pred rokom a pol zomrela mojej najlepšej kamarátky mama a to ma podnietilo, aby som napísala tento článok. Je to napísané hneď po jej smrti, no nedá mi to tu nenapísať....
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)