Aj keď to tak možno nebolo, ale ja som sa tak vtedy cítila. Na tieto slová som však neskôr zabudla a žila som ďalej. No zakaždým ak mi niekto povedal/napísal, že sa mám naučiť písať, lebo že moje chyby sú neprehliadnuteľné, si na jej slová opätovne spomínam.
Celou strednou školou sa to so mnou ťahalo. Ak som mala z diktátu 4-ku, bola som neuveriteľne šťastná, ale to sa stávalo len zriedkavo. Zvyčajne to bola 5-ka. V slohoch som tiež po grafickej stránke nevynikala, keďže ani moje písmo nie je práve najkrajšie. Aj keď moje slohy boli po obsahovej stránke excelentné, zriedka som z nich dostala 1-tku.
Zmaturovala som však na 1-tku a teraz tu bol nástup na vysokú školu. Iróniou je, že študujem odbor, ktorý má základ v slovenčine. Študujem totiž masmediálne štúdia. A je tu opäť môj problém s gramatikou. Skúšku s ortografie som musela robiť 2x a som šťastná, že som ju urobila.
Veľa ľudí by mi teraz povedalo nech si opäť preštudujem slovenskú gramatiku, nech čítam veľa kníh, článkov a ono sa to zlepší.... Ja už mám pocit, že sa to nikdy nezlepší. Slovenskú gramatiku mám naštudovanú, ako málo ktorí z mojich priateľov a aj tak píšem horšie ako oni. Knihy prečítam v priemere 1 za týždeň, čiže za rok ich prečítam cca 52. Ale mám obdobie, kedy za týždeň prečítam aj 2-3 knihy. A myslíte si, že mi to nejako pomohlo? To určite.
Slová, ktorými ma zahŕňajú niektorý ľudia, mi fakt nerobia dobre. Tak napr.:
..no a ked nieco napises precitaj si to po sebe a prehodnot stylistiku, je to hroza, horsie ako sloh decka na ZS..
..budú ti vyčítať pravopis, pretože iné sa tomu vytknúť nedá..
..Juj,Marianka, ty budeš maturovať aj zo slovenčiny? Tak rýchlo doučiť sa, lebo to nem dopadne dobre. Nič v zlom, ale tie hrúbky ma dostali..
A tak ďalej, a tak ďalej. Proste väčšina ľudí sa pozerá na moje hrubky a nie na článok samotný. Jasné a keď nespochybňujú moju gramatiku, tak potom to, že som ešte mladá a neskúsená. Ale to už je iný článok, tak späť k mojej gramatike.
Oni si ani nevedia predstaviť, ako sa veľmi snažím, aby som mala čím najmenej chýb v mojich článkoch. Aj keď si to opätovne po sebe prečítam, ja tam všetky chyby aj tak nenájdem. Teraz fakt neviem, či som taká hlúpa, alebo mám na beh na dysortografiu. Mám však pocit, že gramaticky správne, nebudem asi nikdy vedieť písať.
Najhoršie je to s písaním Y/I. Aj keď poučky o nich viem naspamäť, v praxi ich málokedy využijem. Y/I je pre mňa proste španielska dedina. Ale aj napriek tomu, že neviem veľmi gramaticky správne písať, je pre mňa slovenčina najkrajší jazyk na zemi a za nič na svete sa ho nevzdám. Milujem svoj materinský jazyk, moju ľubozvučnú slovenčinu.