Netvrdím, že to má byť chlapec a môj priateľ už vôbec nie, proste mi chýba človek, ktorý ma rád podobnú hudbu ako ja. Ktorý si rád pozrie horor, ktorý už videl minimálne 10-krát a aj tak sa bude báť. Človek, ktorý si chce nechať urobiť farebné vlasy a nerieši čo na to povie okolie. Má rád knihy, ktoré nemajú pointu, ale on ju v nich predsa len nájde. Aj keď sa hudba, ktorú počúva nepáči nikomu z jeho okolia, aj napriek tomu ju bude počúvať. Keď má chuť si dať piersing či tetovanie, nebude sa nikoho pýtať a dá si ho. Možno ho bude mať len týždeň či mesiac, ale v danú chvíľu to tak cítil a urobil to.
Jeho konanie by bolo úplne spontálny a beztarostné. Noačo, že má doma veľa starostí a problémov, on si odíde na miesto ktoré tak miluje.Koná srdcom, ale vie kedy treba použiť aj rozum.
A čo jeho štýl obliekania? Ten by bol taký ako on, nespútaný. Jeden deň by sa obliekol do čierneho a na druhý deň by si už na hlavu dával šiltovku s rovným šiltom. Nekonal by podľa toho čo sa musí, čo niekto prikázal, alebo čo je správne podľa ostatných ľudí, konal by tak, ako by to on sám cítil.
No hlavne by ma ten človek chápal. Nie s polovice, ani by sa netváril, že ma chápe...on by ma bral proste takú, aká som. V jeden deň hravá a nespútaná, inokedy trochu utiahnutá. Neriešil by prečo som si v daný deň obliekla to alebo ono, prečo som namaľovaná tak, alebo inak ....
Proste mi chýba moje druhé ja.
