Skúsili ste sa niekedy zamyslieť..zastaviť sa??
Pravda je taká, že tieto veci ma nezaujímali. Nikdy som sa nezastavila, nepozrela späť. No teraz už viem, že ak nechcem robiť také isté chyby ako som robila do teraz, musím zastať, otočiť sa za seba a pozrieť sa čo som spravial zle, bez toho to proste nejde.
A porozmýšľať o tom, o čom to všetko je??
Na túto otázku budú ľudia odpovedať podľa toho čí su, alebo nie sú veriaci. Keď sú tak väčšinou odpovedie, že Boh nás tu poslal a že tak to malo byť a ak nie su tak to neviem. Proste ja sama neviem či verím v Boha alebo nie. Ako chodím na 8. cirkevné gymnázium a som každý piatok v kostole a aj všetky sviatky, no stále neviem či verím v Boha. Či to bude tým, že môj oco je neveriaci a nikdy som k Bohu nebola nejak veľmi vedená. Ako keď som bola malá tak áno, no potom, keď ma mama volala do kostola som sa vzoprela a nevedela si dať so mnou rady a tak ma radšej nechala doma. Je to u mňa tak na poli. Aj verím aj neverím, že Boh bol, je a bude a tak ani na otázku "o čom to všetko je??" neviem akosi nájsť odpoveď
O čom je tento svet a aký ciel máme v ňom my??
Svet je na to, aby sa žil. Veď každý z nás raz zomrie. Nikto nevie kedy to bude. Možno sa zajtra ráno už nezobudím, možno zomriem až o 70 rokov. Nikto netuší čo sa stane na druhý deň. Preto moje motto znie "Leb die Sekunde, diese kann letzte sein!" Je to po nemecky a v preklade to znamená Ži každú sekundu, lebo táto môže byť posledná. A nie je to tak? Veď nikdy nevieme ktorá sekunda je tá posledná a kľudne to môže byť aj táto. A cieľ člověka vo svete?No myslím si, že každý ma iný ciel. Ale ten cieľ poznáme až na konci života. Až vtedy pochopíme či sme sa vybrali dobrou cestou a náš život bol plnohodnotný, takže či sme dosiahli cieľ, alebo sme žili zle. Každý človek musí nájsť ten svoj cieľa za ním síť, lebo to je pravý zmysel života!
Kvôli čomu žijeme??
Tak toto je veľmi zaujímavá otázka. Každý žije kvôli niečomu inému a ja viem presne prečo a kvôli čomu žijem. Žijem pre moju rodinu, priateľov a hudbu. To je môj zmysel života, teraz. O rok to môže byť úplne niečo iné, ale teraz, to je to…
A načo je vlastne to všetko dobré??
Tí čo ma poznáte už dlhšie, hlavne keď som mala ten starý blog, dobre viete, že som trpela dosť veľkými depresiami, hlavne po tom čo zomrela mama mojej naj kamky. Mala som nočné mory s ňou a strašne som sa bála zaspať. Vtedy som sa aj začala rezať. Bola to hlúposť, ale to už teraz viem. Pomaly sa vraciam do normálu, ak môj život bol vôbec niekedy normálny, ale už sa nerežem a to som rada. Pochopila som, že vždy sa oplatí žiť, lebo je vždy prečo žiť. Stále tu mám priateľov ktorý mi podaju ruku a už len pre nich tu musím ostať, aby som im to všetko splatila. Hoc som prešla ťažkým obdobím, bolo to na niečo dobré. Lebo všetko čo sa deje nie je bezdvôvodne. Vždy sa z toho môžeme poučiť, ale najprv musíme chcieť. Teraz už viem, že nech sa deje čokoľvek musím zaťať zuby a ísť v pred, lebo raz sa všetko na dobré obráti!
Zamysleli ste sa niekedy prečo šťastie strieda smútok, prečo sa deň vymieňa z nocou??
Tak to je úplne jasné, aspoň pre mňa. Vždy sa musí striadať šťastie a smútok. Keby sme boli stále len šťastný, alebo len smutný, nebolo by to dobré. Stále treba spoznať obidve strany mince a takto to je aj v tomto prípade. Veď keď sme smutný, musíme verit, že čoskoro smútok vystriada šťastie. A viete si predstavit žeby ste od ráno do večera chodili len usmievavý?ja ani veľmi nie. Netvrdím, žeby to nebolo dobré, ale ja by som to určite nechcela. Všetko zlé je na niečo dobré a tak to stále bolo, je i bude…. A prečo sa deň strieda s nocou??To je fyzykálny jav, bez ktorého by svet, čiže ani ľudia, neexistovali!!!!
