Ešte pred pár rokmi som si určila moje ciele v živote a tým som si aj určila cestu po ktorej sa vydám. Ale viete ako to je. Začnete zarábať trochu viac peňazí a zrazu si na svoje ciele ani nespomeniete. Kde sú tie doby, kedy som každý deň písala? Ostali samé, zabudnuté, niekde v stredoškolských laviciach a čakajú, kým si na ne opäť spomeniem. Áno, mojím hlavným cieľom bolo písať. A veľa písať. Nepodstatné, že to boli zväčša nezmysli, ale písala som. Teraz už nepíšem ani tie nezmysli. Keď mám napísať nejaký článok alebo poviedku, tak mi to trvá dlhú dobu. Vtedy som to mala za pár hodín.
A prečo sa to všetko stalo? Lebo som zišla z cesty, ktorú som si kedysi vybrala, aj keď som vedela, že to nebude vôbec jednoduché. Ale na ceste života som zrazu narazila na križovatku kde v pravo, pokračovala cesta po ktorej som doteraz išla a v ľavo bola cesta rýchleho zárobku, jednoduchej práce a málo pracovanie na sebe samej. Samozrejme, že som si vybrala tú jednoduchšiu cestu a odbočila som doľava. Avšak uprostred cesty som prišla na to, že som si zvolila zle a že sa musím vrátiť. Teraz opäť stojím na križovatke, ale som pevne rozhodnutá ísť do pravej strany. Čiže sa naspäť vrátiť k písaniu a pracovaniu na sebe samej. Viem, že ešte asi veľakrát zídem z tejto cesty, ale dúfam, že budem mať stále dosť síl sa na ňu vrátiť späť.
