Úspešne som prekonala traumatický šok a astmatický záchvat

Ideme a zrazu sa niečo pohlo a Sheila sa za tým rozbehla. Najprv som len kričala jej meno, no potom som sa veľmi zľakla a začala vrieskať na celý les. V hlave sa mi vybavili spomienky na Donu a na to, ako som o ňu prišla. Kým som ju počula tak to bolo v pohode, ale zrazu ticho. Nič som nepočula, žiadne šuštanie lístia, no proste nič. Strach vo mne neuveriteľne stúpol, srdce som mala až niekde v hrdle. Slzy sa mi prúdom pustili po líciach. Nevedla som čo robiť, v hlave som mala úplne prázdno. Avšak vedela som jednú vec, že Sheilu chcem späť a bez nej neodídem. Tak som sa "hodila" do tej pŕhľavy čo tam bola. Bola povyše mojich nôh, ale mne to bolo úplne jedno. Tiež tam bolo veľa malinčia, ale ja som išla priamo cez neho. Stále som volala Sheiline meno. Opäť som počula šúštanie lístia a už som len videla Sheilinu hlavu. Poviem Vám, bolo to niečo neuveriteľné, keď som ju tam uvidela. Srdce sa mi vrátilo na pôvodné miesto, ale aby toho nebolo málo dostala som astmatický záchvat, z toho všetkého. Išli sme rovno na ihrisko kde mi dal kamarát vodu a môj asmatický záchvat po chvíli prešiel. Potom sme už spokojne išli domov ale viem, že do toho lesa so Sheilou už v živote nepôjdem. Nechcem znova prežívať ten neuveriteľný strach, ktorý ma celú ovládol...