Nahá žena sedí na zemi v kúte svojej spálne. Plač sa ozýva na celú izbu a ona roní slzu za slzou. Obopína si kolená a robí knísavý pohyb. Je blázon? S touto myšlienkou sa pohráva od chvíle, čo jej to ten surovec urobil. Dvere do spálne sa otvárajú a ona má strach, že je to opäť on. Keď však zazrie hlavu svojho 5-ročného syna, strach aspoň o kúsok ustúpi a ona ho volá dnu. Syn sa na ňu zadíva a vidí plno rán od noža, tak ako zakaždým keď príde domov on. Sadá si k nej na zem a chytá ju za ruku. Kedy to prestane? Pýtajú sa obidvaja v duchu, ale ani jeden túto otázku nepoloží nahlas. Keď muž príde domov, najprv jej takto ublíži a potom ju znásilni. Žena nechce aby ju jej syn takto videl a zahalí sa do deky, čo leží vedľa nej a odchádza do kúpelky.
Pozrie sa na seba do zrkadla. Vidí tam zbitú ženu, ktorá je úplne na dne a nevie čo ďalej. Kypí v nej hnev, ale aj bolesť. Už to nedokáže dlhšie znášať. Už sa nechce na seba pozerať ako na nejakú spodinu. Kde sú tie časy, keď bola šťastná? Tie sú už dávno preč a nik si na nich nepamätá. Sú vymazané rezmi a bodnými ranami na jej tele.
Otvára šuflík a vyťahuje z neho nôž, ktorý je dostatočné ostrý. Z toho istého šuflíka vyťahuje leukoplast a obväzy. Rany si ošetrí a keď je aj oblečená vráti sa do spálne ku synovi. „Ideme k babke, zbaľ sa!“ Ten sa rýchlo postaví zo zeme a za pár minút ma zbalené svoje hračky v kufri. Jeho mama mu zbalila oblečenie a odchádzajú z domu kde majú len nešťastie. Išli pol hodiny možno hodinu, ani jeden z nich to nevnímal, keď zaparkovali pred domom. Žena sa otočila na syna. „Ja musím ísť ešte niečo vybaviť, ale sľubujem, že raz si po Teba prídem. Toto daj babke, ona sa o Teba dobre postará“ povedala a podala mu obálku. On si ju dal do vrecka a spolu vystúpili z auta. Žena vybrala kufre, objala syna a dala mu pusu na čelo. Potom mu zašepkala do ucha „ľúbim ťa synček a stále ťa ľúbiť budem, nech sa deje čokoľvek.“
Po týchto slovách nasadla do auta a odišla. Vracala sa domov. Len čo dorazila domov, vypla si mobil a pevnú linku odtrhla od kábla aby ju nikto nemohol vyrušovať. Zo svojej tajnej skrýše vybrala zbraň, sadla si za stôl a čakala. Čakala hodinu, dve.....Čakala deň, dva a až na tretí deň sa dočkala. Počula ako sa otvárajú dvere a potom sa v kuchyni zjavil on. Muž, ktorý jej už rok ubližoval. Prišiel čas s tým skončiť.
Skôr ako sa stihol spamätať, žena nabila zbraň a vzduchom preletel náboj, ktorý zasiahol muža. Muž padol na zem, ale ešte stále žil. Žena si pokojne zapla mobil a zavolala na políciu. Prosím ozvalo sa na druhej strane telefónu. Chcem nahlásiť vraždu odpovedala žena. Na akej ulici? Žena nadiktovala ulicu a dodala Zavraždený je môj manžel a zavraždila som ho ja.... Zrušila. Stoličku si postavila tak, aby mohla vidieť na muža. Predtým než sa posadila si zapálila cigaretu. Zbraň položila na stôl a sadla si. V kľude fajčila cigaretu a dívala sa, ako jej manžel pomaly umiera. Ako trpí a ona nespraví nič, vôbec nič, len čaká na políciu...
