
Prišla som tam hodinu a pol pred oficiálnym začatím koncertu. Ako predkapela bola skupina stoiČOstoi, ktorá v hale nabudila výbornu atmosféru. To čo predvadzal gitarista tejto skupiny, nazývaný Zajac, bolo úžasné. Rôzne skoky a výskoky, no najlepšie bolo keď si dal gitaru za hlavu a tak hral. To je talent. Ľudia kričali, jačali, skákali. Nebolo to však nič v porovnaní s tým, čo robili, keď nastúpila dlho očakávaná skupina IneKafe.
Pod pódiom nastalo peklo. Poniektorí, hlavne opití pubertiaci, sa správali ako zveri, nie ako ľudia. Chápem, že sa prišli na koncert zabaviť (v konečnom dôsledku aj ja), ale nemuseli za to strkať a skákať po nohách iným ľuďom. K tomu ešte pár vyšších chlapcov sa postavilo pred nás, ale rýchlo som im slušne vysvetlila, že sú za nimi aj nižší ľudia, ktorí cez nich vôbec nevidia. Našli si iné miesta a všetci sme boli spokojní. Včera som pochopila, že ak ľuďom niečo pekne poviete, požiadate ich o to aby jemnejšie skákali, alebo sa trošku posunuli, kompromis vždy viete nájsť.
Odhľadnúc od istých detailov, ktoré neboli až tak podstané, som si koncert veľmi užila. S Vratkom som si zaspievala každú jednu pesničku a to vďaka jednému úžasnému človeku, ktorý napriek všetkym veciam, ktoré sa za posledné dni stali, tam so mnou išiel. Vďaka nemu som si mohla splniť môj dlhodobý sen a vidieť skupinu IneKafe. Okrem toho, som konečne pochopila, prečo som ako dieťa bola zamilovaná do Forusa, neskôr do Vratka .. sú proste úžasní. Každý, kto bol na ich koncerte, či už v Prešove alebo v inom meste, mi určite dá za pravdu. Nedokážem opísať pocit, ktorý som mala počas ich konecrtu, lebo slová, ktoré by som chcela na to použiť ešte nevymysleli. Bolo zaujímavé sledovať ,ako veľké množstvo ľudí spieva piesne spolu s Vratkom a zároveň opakujú jeho pohyby. On dal ruku hore, oni tiež. On skákal, oni tiež. Bolo to neuveriteľné.
A viete čo bolo najlepšie na včerajšom koncerte? Že akurát včera mal Vratko 38.rokov a my, ako správni fanúšikovia sme mu zaspievali Všetko najlepšie.
A čo nastalo u mňa po koncerte? Čistá eufória, neskutočný pocit blaha. Nevídaný pocit šťastia a ten prihlúpli úsmev, ktorý mám na tvári mi ešte pár krástnych dní ostane.
„Toto je odkaz pre všetky sk*rv*n* ****** v ********** : FUCK OFF! “
Tí čo boli na prešovskom koncerte si hviezdičky vedia doplniť a vy ostatní, si môžete len domýšľať.
Kto nezažil masu spotených tiel a tú úžasnú skupinu na pódium, keď spievajú hity na ktorých ste vyrastali a stále ich počúvate, nevie o čom rozprávam. Môžem použiť milióny slov, tie sú však už zbytočné. To treba zažiť a nie len o tom počúvať.
Najbližší koncertné turné bude až v roku 2015, ale ja už teraz viem, že na ňom nebudem môcť chýbať, a na záver vám poviem už len toľko:
Za sebou dlhé roky čakania,
strachu, sĺz, odriekania.
Je na čase ísť.
Ísť si zobrať úroky,
uspokojiť nároky.
Hádam aj ty máš právo na šťastie.
(Právo na šťastie, IneKafe)