Chýbajúca história jediného zachovaného maľovaného portrétu Mateja Bela

Písmo: A- | A+

V roku 1960 našiel slovenský kunsthistorik Ladislav Saučin v depozitári múzea v Rimavskej Sobote neidentifikovaný starý portrét. Spoznal na ňom učenca Mateja Bela.

Jediná zachovaná maľba Mateja Bela. Jej autorom je Ján Kupecký. Obraz sa nachádza v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote.
Jediná zachovaná maľba Mateja Bela. Jej autorom je Ján Kupecký. Obraz sa nachádza v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. 

Nájdenie neznámeho portrétu Mateja Bela r. 1960
V roku 1969 publikoval v časopise Ars, ktorý vydáva Ústav dejín umenia Slovenskej akadémie vied, historik umenia Ladislav Saučin článok o svojom náleze predtým neznámeho portrétu učenca Mateja Bela. Spoznal ho podľa všeobecne známej Belovej rytiny od nemeckého rytca Johanna Jacoba Haida. Na oboch dielach je učenec Bel takmer identický, líši sa len v detailoch - napríklad na rytine má vedec šatku a na maľbe golier. Keďže nemecký umelec Haid uviedol, že rytinu robil podľa (dnes nezvestného) obrazu maliara Jána Kupeckého, bolo evidentné, že novoobjavený, takmer identický portrét z múzea v Rimavskej Sobote je Kupeckého dielom tiež. Podľa historika umenia Saučina však rimavskosobotská maľba nie je originálom, ale len kópiou od neznámeho maliara. Vzhľadom na to, že Haidova rytina a novoobjavený obraz nie sú úplne totožné, je podľa Saučina možné, že Ján Kupecký namaľoval dva a možno aj viac portrétov učenca Bela, ktoré sa mohli líšiť v detailoch. Originály týchto diel sú však nezvestné.

Rytina Mateja Bela od nemeckého rytca Johanna Jacoba Haida z r. 1746 podľa obrazu Jána Kupeckého
Rytina Mateja Bela od nemeckého rytca Johanna Jacoba Haida z r. 1746 podľa obrazu Jána Kupeckého 

Kedy mohol Kupecký namaľovať Bela - v období rokov 1714-23
Maliar Ján Kupecký (1666-1740) bol synom českých rodičov, ktorí sa usadili v Pezinku. Ako 15-ročný sa začal učiť u maliarskeho majstra vo Viedni, po troch rokoch odišiel na dlhšie obdobie do Talianska, kde sa vypracoval na vyzretého portrétistu. Do Viedne sa vrátil krátko po r. 1700 a usadil sa tam. V r. 1723 sa však Kupecký natrvalo odsťahoval do nemeckého Norimbergu. Teológ Matej Bel prišiel r. 1714 z Banskej Bystrice do Bratislavy, aby sa tam ujal evanjelického gymnázia ako rektor, r. 1719 sa stal farárom a v meste už zostal do konca života. Znamená to, že v rokoch 1714 až 1723 žili Bel a Kupecký relatívne blízko seba, vo Viedni a v Bratislave, nehovoriac o tom, že medzi metropolami bol vtedy čulý ruch. Možno teda predpokladať, že v tomto období Bel sedel Kupeckému ako model pre portrét, a to buď vo Viedni alebo v Bratislave.

Ako sa mohol rytec Haid pôsobiaci v Augsburgu dostať k maľbe Bela
Nemecký rytec Johann Jacob Haid pôsobil v meste Augsburg. Jeho rytina Mateja Bela pochádza z r. 1746. Haid uvádza, že ju robil podľa maľby Jána Kupeckého, z čoho vyplýva, že istú dobu mal maľovaný Belov portrét k dispozícii. Ako sa k nemu mohol dostať? Ján Kupecký žil od r. 1723 až do svojej smrti r. 1740 v nemeckom Norimbergu. Svoj portrét Bela mohol mať u seba, ako mal mnoho iných svojich diel. Takto sa obraz mohol stať po maliarovej smrti súčasťou jeho pozostalosti. K nej sa mohol Haid dostať, keďže umelci tej doby a regiónu boli relatívne prepojení. Veď napríklad syn Johanna Jacoba Haida, ktorý sa volal Johann Elias Haid, tiež rytec, zhotovil portrét Johanna Caspara Füssliho, norimberského žiaka Jána Kupeckého, ktorý dokonca napísal Kupeckého životopis. Kde sa teraz nachádza Belova maľba Kupeckého, podľa ktorej robil Haid svetoznámu rytinu, sa nevie. 

Literatúra:
L. Saučin: Podobizeň Mateja Béla od Jána Kupeckého
J. J. Haid: Matthias Belivs
F. Dvořák: Kupecký, 1955

Skryť Zatvoriť reklamu