Príbeh turoňa a mačacej ženy na obrazoch Vladimíra Kompánka

Písmo: A- | A+

Sochár a maliar Vladimír Kompánek mal počas svojho umeleckého života niekoľko tvorivých fáz. V záverečnom období namaľoval mnoho variácií fašiangovej dvojice turoňa a ženy-mačky.

V. Kompánek: Turoň a mačka, okolo 1975-1980
V. Kompánek: Turoň a mačka, okolo 1975-1980 (zdroj: soga.sk)

Kompánkovo idylicko-magické detstvo v tradičnom prostredí Rajeckej doliny
Vladimír Kompánek sa narodil r. 1927 v Rajci. K svojmu detstvu sa veľakrát vracal aj vo svojich zápiskoch, ktoré si v priebehu života viedol. K zážitkom detstva, ktoré mali veľký vplyv na jeho neskoršiu obrazotvornosť, patrili fašiangové sprievody masiek:

(...) Prichádzali fašiangy! Pamätám si, ako nás po našej ulici naháňali maškary. Zrazu sa zjavil za humnami neznámy farebný sprievod. Roztancované postavy s podivnými nehybnými tvárami. Niektoré pripomínali ľudí, iné zvieratá, vymaľované, vlasaté, s metlami, vareškami, kúdeľou. Niektorej maškare aj hlava chýbala alebo bola obrátená naopak. (...) A mačka s dlhým chvostom bežala za nami na vysokých podpätkoch. Chvíľu sme sa báli, chvíľu to bola hra. (...) Včera to bola ešte povera, ešte dávnejšie sebazáchova, pud, mágia. Človek sa obtiahol kožušinou, previazal povrieslami, natiahol si masku, nasadil si rohy. Pomaľoval sa a vystúpil v inej podobe. Zmenil hlas, pohyby a uveril v premenu. Človek oddávna túžil byť raz aj niekým iným. Čaroval, zaklínal a privolával. Možno niekedy chodil len jeden polozver-poločlovek, magický turoň. Váľal sa po roliach, po hnojoch, aby bola dobrá úroda. Chodil po maštaliach, aby sa darilo statku. Oblápal mladé ženy, aby boli plodné. Tak sa uzatváral rituál zimného slnovratu. Preto mám rád zimu. Pre jej premeny. Pre slávnostný čas fašiangov. Pre tichosť a bujnosť. (...) Keď sa snehom rozbehne farebná maska s naloženou šabľou slaniny a kmotrovský košík je plný vajec, keď sa turoň s mačkou vyváľa na snehu a pred každým domom sa tancuje, pije a vyhráva, lebo zajtra už bude škaredá streda. 

Bujná dvojica turoňa a ženy-mačky sa začala objavovať v Kompánkovej tvorbe
Dvojica turoňa, teda človeka s býčou, či zvieracou hlavou, a zvodnej ženy s maskou mačky, ktorá chodí v topánkach s vysokými podpätkami, čiže fašiangové postavy z Kompánkovho detstva, ako mu zostali v pamäti a ako ich zachytil v spomienkach, sa začali ako pár objavovať v jeho neskoršej tvorbe, a to v mnohých variáciách a premenách, dokonca akoby v priebehu rokov vytvorili príbeh premeny turoňa a mačky na maliara a jeho modelku. Na začiatku príbehu je uvoľnený fašiangový tanec turoňa a mačky v lodičkách, neskôr ju turoň unesie. Žena-mačka stráca chvost, v orgiastických chvíľach sa jej mačacia tvár mení na ženskú. Na záver turoňa vymení maliar a mačacia žena sa zmení na jeho modelku. 

V. Kompánek: Turoň so slečnou mačkou, 1985
V. Kompánek: Turoň so slečnou mačkou, 1985 
V. Kompánek: Únos, 1983
V. Kompánek: Únos, 1983 
V. Kompánek: Čudná dvojica, 1985
V. Kompánek: Čudná dvojica, 1985 
V. Kompánek: Turoň s maškarou, 1981
V. Kompánek: Turoň s maškarou, 1981 
V. Kompánek: Maliar a model, 1985
V. Kompánek: Maliar a model, 1985 

Zdroje:
V. Plevza: Vladimír Kompánek, 1988
Web umenia
Soga
 

Skryť Zatvoriť reklamu