Nádašdyho ľudia sa neúspešne snažili zabrať evanjelikom kostol v Beckove r. 1660
Zemepán František II. Nádašdy sa narodil ako evanjelik, po svojej 20-tke však v 40-tych rokoch 17. storočia prestúpil na katolicizmus. Sídlil v Čachticiach a bol dedičným patrónom viacerých kostolov na svojich majetkoch, vrátane evanjelického kostola v Beckove, kde sa stal r. 1652 farárom 37-ročný Štefan Pilárik. Bol to výrečný evanjelik, vydavateľ knižiek, hudobne rozhľadený vzdelanec, ktorý do Beckova prišiel priamo z Trenčianskeho hradu, kde bol dvorným kazateľom Gabriela Ilešháziho a jeho manželky Evy Séčiovej. Práve jej venoval knižku slovenských modlitieb a príležitostných veršov Harpha Davidica, ktorá vyšla v Trenčíne r. 1652. Štefana Pilárika pozvali do Beckova za farára miestni evanjelici. Ako Pilárik napísal vo svojom nemeckom životopise z r. 1678, ktorý do slovenčiny preložil Jozef Minárik, násilnú rekatolizáciu začal Nádašdy r. 1660. Vyháňal zo svojho panstva, ktoré bolo väčšinou evanjelické, evanjelických kňazov. Viackrát zakázal aj Pilárikovi vykonávať kňazskú službu, ten však neposlúchol. Pilárik píše, že následne na neho Nádašdy poslal „vyše 500 sedliakov s rozličnými zbraňami a niekoľkých jazdcov”. V noci obkľúčili farský dvor, kostol a zvonicu. Snažili sa násilne otvoriť dvere na evanjelickom kostole, ale nepodarilo sa im to, lebo „boli dobre opatrené pevnými ukrytými zámkami”. Pribehli Beckovčania a začali kostol brániť. „Napokon ľudia zdrapli veliaceho kapitána, strhli ho z koňa a tak s ním zaobchádzali, že ma odpoly mŕtvy prosil, aby som sa ho trochu zastal,” napísal Pilárik. Ten ho z rúk ľudu aj „vyprosil”. „Rozzúrený” Nádašdy dal potom zrútiť novovystavaný evanjelický kostol v neďalekom Novom Meste nad Váhom. „Kostol stál síce na jeho pozemku, bol však postavený zväčša z cudzozemských zbierok,” napísal Pilárik.
V r. 1661 Nádašdy poslal do Beckova na Pilárika vojakov. Zabrali evanjelický kostol
V r. 1661 išiel Nádašdy so 400 jazdcami do Trenčína na svadbu Pavla Batthyánya a Kataríny Ilešháziovej, dcéry Gabriela Ilešháziho. Keď sa blížil k Beckovu, poslal 50 jazdcov do Beckova, aby vyhľadali Pilárika. Keď prišli k fare, Pilárik sa kapitána spýtal, čo si žiada. „Prísne mi dohováral, že som neposlúchol rozkazy jeho pána a nevypratal sa z fary a že ho teraz poslali, aby ma zahubil a dovolil vojakom vyrabovať moje imanie a majetok, ba aby dal vyplieniť a obrátiť v popol celé mesto,” napísal Pilárik. Medzitým však Pilárik nenápadne vošiel do jednej maštale. „Hneď sa pritom našli dve statočné ženy, ktoré ma zakryli pod válovom slamou a hnojom, vyšli von, zavreli maštaľné dvere a opreli sa o ne. A tak ma nikto nezbadal, hoci všetko bolo preplnené nepriateľmi, ktorí ma hľadali aj po všetkých kútoch mesta,” napísal Pilárik. V noci ho našli sluhovia Mikuláša Thökölyho, jedného z Pilárikových evanjelických ochrancov, ktorý sa vtedy zdržiaval na Beckovskom hrade, kam ho doviedli. Keď Nádašdyho vojaci Pilárika na fare nenašli, obrali ho o všetko, o knihy, nábytok, šatstvo, klenoty, dobytok. Potom sa vlámali do evanjelického kostola, „postavili v ňom svojich bôžikov, slúžili omšu a zavýjali podľa svojho zvyku, ako najlepšie vedeli” - napísal Pilárik o katolíckych obradoch.
Nádašdy spálil Pilárikove knihy
Onedlho Nádašdy ponúkol Pilárikovi milosť a oznámil mu, že ak príde do jeho kaštieľa v Čachticiach a podriadi sa mu, dostane všetko späť a kostol vráti evanjelikom. Pilárik mu neveril a nešiel. Následne dal Nádašdy v prítomnosti zvolaných svedkov spáliť Pilárikove knihy. "Keď videl, že sa sklamal vo svojom zámere, vykonal svoj barbarský skutok na mojich knihách a kňazskom rúchu. Veľmi sa mi pritom posmieval, ako keby som bol v tom rúchu oblečený. Hodil ho i s knihami na hromadu dreva a dal udržiavať oheň, pretože Hospodin náhle dopustil búrku s dažďom. Preto sa tiež hranica chytila iba veľmi ťažko," napísal Pilárik. Medzi knihami, ktoré horeli, bola aj Biblia. Preto vraj podali evanjelické stavy cisárovi na sneme v Bratislave r. 1662 verejnú žalobu. „Tam Nádašdyho nesmierne vyhrešili za takýto nekresťanský skutok,” napísal Pilárik. Ešte dodal, že dvorný blázon Nádašdyho poskakoval okolo ohňa a zavolal na neho po latinsky: „Keď ťa raz budú tiež v pekle piecť diabli, pán gróf, či budeš vtedy tiež myslieť na túto bibliu?“ Za to kázal gróf udrieť blázna po ústach. „Hoci tieto slová povedal blázon, predsa neboli bez zmyslu, pretože Nádašdy skončil strašnou smrťou,” napísal Pilárik, ktorý mal na mysli popravu Nádašdyho vo Viedni r. 1671 za účasť na sprisahaní proti cisárovi. Po snahách Nádašdyho chytiť Pilárika sa ho ujal Beckovčan Jonáš Medňanský, ktorý si ho vzal za kazateľa. Na jeho dvore vykonával služby Božie, „čo ľud ihneď pobadal a prichodil v zástupoch, hoci často musel znášať od katolíkov mnohé nepríjemnosti”.
