Najčastejšie činnosti kuvajťanov:
1. Spať!
2. Spať!
3. Spať!
4. Modlenie sa (celkove 5-krát denne).
5. Jedenie.
6. Telefonovanie.
7. Nakupovanie.
8. Návšteva kliník a nemocníc.
9. Bezcielne jazdenie krížom – krážom cez Kuvajt.
10. Potulovanie sa len-tak po niektorom z nákupných stredísk.
Dosť činorodý život, čo poviete? Ale zato pohodlný... Ako v bavlnke. A plný luxusu. Ak aj človek nemá žiadne ciele, žiadnu chuť a snahu v živote niečo dokázať, prispieť k rozvoju spoločnosti, priložiť vlastnú ruku k dielu, môže si tu žiť ako kráľ. Ale má to nejaký ten háčik. Nie každý si tu môže žiť ako v rozprávke.
Po získaní nezávislosti v roku 1961 sa kuvajtská vláda rozhodla, že zisk z ropného bohatstva spravodlivo rozdelí medzi svojich občanov – teda vlastniacich kuvajtské občianstvo, ktorí tvoria menej ako polovicu z celkového počtu obyvateľstva Kuvajtu (v júli 2004 tu bolo zaevidovaných celkovo 2 257 549 obyvateľov).
Zahraničným rezidentom sa dostávajú len niektoré výhody zo sociálneho servisu ako napríklad neplatenie daní. Alebo - komplet ubytovanie spolu s poplatkami za vodu a elektrinu im môže, ale aj nemusí platiť zamestnávateľ. Závisí to od toho, u koho ste zamestnaní a akú zmluvu ste so zamestnávateľom podpísali. Na špeciálne benefity nemajú nárok ani tí, ktorí sa sice narodili v Kuvajte, ale nedostali kuvajtské občianstvo kvôli rodičom pochádzajúcim z iných krajín. Dokonca aj tzv. beduíni (v minulosti kočovní arabi), obývajúci územie Kuvajtu už dlhé desaťročia, majú veľmi malú šancu stať sa právoplatnými občanmi tejto krajiny.
Ale poďme na niektoré výhody blaha z tečúcej ropnej rieky pre pravých kuvajťanov:
* Garantované, výhodné a veľmi dobre platené zamestnanie (vo väčšine prípadov so 4–6 hodinovým pracovným časom).
* Štátom sponzorovaný dôchodkový plat (mesačne sa im vypláca polovica z preddôchodkového platu).
* Zadarmo štátne zdravotnícke služby vrátane predpísaných liekov a zadarmo vzdelanie v štátnych školách (privátnu zdravotnícku starostlivosť a súkromné anglické a americké školy si komplet platia).
* Svadobné bonusy - ale iba ak sa sobášia Kuvaťania medzi sebou – ako „svadobny dar” dostane mladomanželský pár od štátu 2000 KWD (1 KWD /kuwajtský dinár/ = cca 100 Sk)1. Plus 2000 KWD príspevok v podobe pôžičky.
* Každé dieťa dostáva do 18-ich narodenín od štátu prídavok 50 KWD mesačne.
* Najneskôr do 10 rokov od svadby by mala každá kuvajtská rodina (ak si zažiada), dostať od štátu pozemok „za smiešnu sumu“ 4000 KWD plus čiastku 70 000 KWD na stavbu domu, ktorú neskôr vracajú mesačnými splátkami cca 60 KWD.
* Voda a elektrina sa plati raz za rok. Tí, ktorým vláda postaví dom, platia 40–60 KWD ročne. Títo nemôžu vládou postavený dom prenajímať. Tí, ktorí dostanú od vlády pozemok a postavia si dom sami, majú povolené bytové priestory prenajímať a za vodu a elektrinu platia ročne 120-160 KWD.
Čo sa týka plynu, používajú sa plynové bomby, ktoré si každý dopĺňa podľa potreby (50 litrov stojí 1 KWD).
Všetky tieto peňažné sumy pre kuvajťanov neznamenajú žiadne citeľné výdavky, pretože hlava rodiny dostáva k platu približne 300 KWD mesačne na nájom.
* Telefónne linky sa platia paušálom 30 KWD ročne, ale môžete telefonovať nonstop od rána do večera v rámci celého Kuvajtu (platí to pre všetkých).
* Potravinové karty – nárok na ne majú len kuvajťania. Ich výhodou je, že môžu nakúpiť základný konzumný tovar za viac ako polovičnú sumu lacnejšie v porovnaní s bežnými obchodnými cenami.
Ešte výhodnejšie sociálne podpory majú členovia početnej kráľovskej rodiny, ktorej predchodcovia boli zakladateľmi Kuvajtského štátu. Každé narodené dieťa dostane od vlády finančný darček vo výške 500 KWD. Pokiaľ je slobodné, mesačne dostáva plus 250-300 dinárov takú menšiu pozornosť - alebo možno to nazvať vreckovým - od štátu.
Z predchádzajúcich riadkov vidno ako sa kuvajtská vláda o svojich ľudí príkladne stará.
Nieraz som si povzdychla: „Mať tak ropu na Slovensku...”. Ale vzapätí som sama seba presvedčila o tom, že by to nebol najlepší nápad. Už by sme to neboli MY. Buďme teda radi že ju nemáme. Sice sa lopotíme za každou korunou, utekáme za prácou do zahraničia, prinášame rôzne obete, aby sme zlepšili naše životné podmienky. Nariekame ako je na tom Slovensku zle. Ale... nebuďme až takí pesimistickí. Predsa všetko čo sa javí byť zlé, je vždy aj na niečo dobré!
No a uvidíme, či budú štáty bohaté na ropu aj o 30-40 rokov žiť bezstarostným rozprávkovým životom. Neodvrátiteľným faktom totiž je, že ropné studnice nie sú bezodné a z ich obsahu každým dňom ubúda. A s ním pribúdajú kuvajtskému obyvateľstvu obavy zo straty všetkých súčasných výhod. A čo bude potom..? MY môžme byť pokojnejší – MY zostaneme takí, akí sme už od nepamäti – zvyknutí na Prácu. A ONI budú tí, ktorí budú musieť zmeniť svoje súčasné každodenné návyky. A začať si zvykať i na tak podradnú činnosť akou je Práca.
1Ceny za tovar a služby sú v porovnaní so Slovenskom približne rovnaké.
