Nie žeby som bola lenivá sa učiť iný - cudzí jazyk, ale Slovensko sa tak krásne vyníma v strede Európy a problém jazykovej bariéry by bol pri voľnom pohybe tovaru, služieb, kapitálu a osôb, vyriešený. O Slovákoch a Maďaroch sa popísalo viac než dosť. Slováci akosi nemajú radi Maďarov. Maďari by Slovákov utopili v lyžičke dunajskej vody, preto manželov návrh, ísť na dovolenku do Maďarska pôsobil na mňa dosť prekvapivo.
Naša tohoročná dovolenka sa niesla v znamení dobrodružstva - bez znalosti maďarského jazyka, bez automapy, na ktorú sme si v náhlení ani nespomenuli a bez rezervácie ubytovania. Jedným slovom, šli sme, ako sa povie, úplne na blint. Napokon, ísť na dovolenku vlastným motorovým vozidlom do cudziny, už nie je ničím výnimočné a má to v prípade nepredvídaných okolnosti obrovské výhody. Dokonca, aj prípravám sme venovali minimálnu pozornosť, pretože dva dni pred odchodom sme trávili na rodinnej oslave. Ako vždy, aj teraz, sme sa spoliehali na to, že všetky cestu vedú „tam, kde chceme byť my" a naše kolesá mali namierené do maďarského mesta Nyíregyháza. Prišiel deň D a my sme si zaželali šťastnú cestu.
Hoci som Maďarsko niekoľko krát v minulosti navštívila, teraz to bolo akési iné, európske a predsa tak rozdielne. Už po prekročení hraníc sa neviete vynadívať a začnete uvažovať o rozdieloch a hľadať pravdu. Krajinu prázdnych lúk a pastvín, na ktorých sa popásali lúčne koníky vystriedali lány kukuričného poľa, nádherných k zemi skláňajúcich slnečníc, broskyňových a bazových sadov a nekonečných tokajských viníc... Kam oko dovidelo, všetko zakrývala slnečná obloha... ale nikde som nevidela polia vädnúcich zemiakových vňatí, ktorú ohlodáva pásavka zemiaková, dokonca i ovce by sa tam boli zle cítili, nehovoriac o iných druhoch zvierat...
Počiatočnú nedôveru som úplne prekonala... a strach z „neúspešnej výpravy" opadol hádam až na izbe hotela Európa. Recepčný na otázku „rozumiete po slovensky?", odpovedal: „možno pa rusky". V tej chvíli sme vedeli, že hotel Európa sa nám stane na niekoľko dní domovom. Izby sme si mohli obzrieť a vybrať podľa nášho gusta. Vybrali sme si so zlatou vaňou a vírivkou priamo na izbe.
Mesto Nyíregyháza píše viac ako osemsto ročnú tradíciu. Má viac ako 115 tisíc obyvateľov. Je hospodársky významným strediskom, kultúrnou ustanovizňou a vyhľadávanou lokalitou nielen pre domácich, ale aj zahraničných turistov. Atrakcie, autobusová dostupnosť, bezobmedzujúca cestná premávka a cenová dostupnosť dáva predpoklad relaxu a pohody pre všetkých milovníkov vody a slnka. Vodný život v termálnych bazénoch a kúpaliskách pohladí dušu i telo. Hádam trošku sklamaní sme boli len z toho, že všetky informačné tabule sú v jedinom jazyku, maďarskom. Udivení z toho, že chodníky v meste využívajú na premiestňovanie sa, aj chodci, aj cyklisti... a veľmi tolerantne a disciplinovane. Prekvapenie sa hneď zmenilo na prispôsobenie. Keď sme im uvoľnili cestu, bez poďakovania okolo nás neprešli. Cyklistické trate viedli iba popri hlavnej ceste z termálnych kúpalísk do centra mesta.
Ostanem ešte chvíľu na kúpaliskách. Kúpaliská vám poskytnú všetko, čo si popýta vaše telo a duša... ak si však neprivstanete, budete sa musieť zmieriť s tým, že slnenie bude na tvrdom trávnatom poraste, žiadne ležadlo, žiadna lavička. Po desiatej hodine rannej sú všetky obsadené osuškami, ručníkmi, dekami, karimatkami, taškami, batohmi... akoby dvojnohých labužníkov vodných športov a slnenia, voda vzala. Áno, presne takí sme doma i vo svete, sebeckí a ... Perličkou minulého piatku v Nireďházi bola dvanásťčlenná skupinka slovenských turistov, ktorá si dala obsadiť šesť ležadiel, na ktoré prišli v čase obeda vyprázdniť svoje tašky a urobiť na pamiatku pár snímkov. Občas bolo vidieť, ako okolo prázdnych ležadiel prechádzajú matky s deťmi, vekovo starší výletníci, pre ktorých by bolo vhodné si trochu odpočinúť po vírivom kúpeli a užiť si slnka v sede, lebo starším sa ťažšie vstáva zo zeme. Nepochopenie a otázky, ktoré sa im rojili v hlave, ostávali nezodpovedané. Možno aj vy teraz neveriacky krútite hlavami, ale na otázku „je toto možné?", vám hneď odpoviem, „áno, je".
A akí sú Maďari? Posúďte sami.
Na dovolenke si treba dopriať relax, pohodu, slnko, nabažiť oči, ochutnať krajové špeciality, ukojiť chuťové poháriky. Poviem pravdu, langoš som nejedla ani nepamätám, maďarský sme si dali. Zákazníci sa trápili pred okienkom, pani za ním, ale ak sa chce, všetko sa ruko jazykom slovensko-maďarsky zvládne. Na druhý deň sme si dali na obed vysmážaný karfiol... bol výborný a pani za okienkom ovládala aj niekoľko slovenských výrazov, čo vo mne zanechalo príjemný pocit. Náš turistický pobyt sa chýlil ku koncu a môj manžel dostal opäť chuť na langoš... čo človek neurobí pre milovanú polovičku, hlavne na dovolenke.
Po troch dňoch, v tom istom stánku boli tie isté langoše o dvesto forintov drahšie... v tej chvíli som sa najedla maďarského nacionalizmu a arogancie, schmatla som pani majiteľke z dlani svoje peniaze a odišla si kúpiť langoše k pani, ktorá mala akú-takú snahu zdieľať spoločné chvíle s inonárodným zákazníkom, lebo aj tu by malo platiť, náš zákazník, náš pán... Táto skúsenosť vzbudila vo mne rozhodnutie rozšíriť si slovnú zásobu maďarčiny, aby som sa nemusela prezentovať iba tým, čo vie každý, nemtudom maďarom...
Aké to bolo v reštauráciách?
Objaviť personál v reštaurácii, ktorý ovláda viac, ako tri slovenské výrazy je skutočný problém. Pobyt v reštíke bol príjemnejší, ak sme pridali anglické, nemecké či ruské slovíčka. Všetko chce, ako sa povie, vlastnú skúsenosť, lebo len na základe nej sa dajú veci a deje hodnotiť.
Ak navštívite areál termálnych kúpalísk v Nyíregyháza, doporučujem reštauráciu
Irish Pub 424. V príjemnom prostredí vás bude čakať prekvapenie: menu v slovenskom jazyku a so sympatickými čašníkmi sa dohovoríte niekoľkými svetovými jazykmi (zdá sa, že slovenský nie je svetový). Stolovanie, obsluha a jedlo zhodnotím konštatovaním „výborné".
Naopak, nedoporučujem reštauráciu Svájci Lak, hneď vedľa kúpaliska - platiť sa tam síce dá aj našou menou (€), ale výdavku sa nedočkáte, hoci rozdiel bude dvoj eurový (nazvali sme to dobrovoľne vynútené sprepitné). Ak obsluha a jedlo „zaveľa" nestojí, použite radšej kreditku alebo forinty, lebo sprepitné je pozornosť „za niečo" - za ochotu, dobré jedlo...
A tak som prišla na to, že všetko je v ľuďoch a ako sa nezaprie Slovák, tak sa nezaprie ani Maďar. Koráb jedného sa však veľmi líši od korábu druhého. Slovensko zdobí pustatina územia, chaos a neistota v ľuďoch, Maďarskom sa vynímajú mnoho početné informačné tabule investícií z európskych fondov do poľnohospodárstva, prekvitajúca krajina a slnkom voňajúce, živé potraviny... kiež by sa stal zázrak, aby aj Slovensko mohlo prekvitať tak, ako naši južní susedia.
