Nemusíme žiť tak, ako sme žili do včera. Nedržte sa zaužívaných návykov, a tisícky možností vás budú pozývať do nového života. Christian Morgenstern Zoznam autorových rubrík: Bútľavá vŕba, Luna na každý deň, Ľudia nášho mesta, Nezaradené
Keď posledný deň roka doznie a svoju moc odovzdá do rúk novému, človek akosi automaticky, či chce alebo nie..., ozve sa známeho hlas na ulici alebo jeho vnútorný a začne bilancovať. Aspoň na pár chvíľ sa pozastaví nad uplynulým. Čo urobil, čo neurobil, čo mohol, čo musel, čo nemusel, načo mal dosť prostriedkov, síl a energie, načo nie. Čo mu rok dal, čo mu vzal.
Mám ťažké srdce... na úradníčky v štátnej a verejnej správe, ktoré aj na slovíčka „Prosím alebo „Prosím vás“ vždy zareagujú po svojom... neochotou, svojhlavosťou. Posúďte sami.
... vo veľmi ťažkom období života jej prišla ponuka si privyrobiť. Ako sama vraví, nebojí sa žiadnej práce, preto šancu využila. Že sa neskôr stane magnetom na smolu a jej jedinou spoločníčkou bude depresia, to ešte v tom okamihu netušila... prijala šancu byť obchodnou zástupkyňou.
Minulý piatok som prežila mimoriadne príjemný deň a bola som rozhodnutá, že sa o zážitky podelím aj s čitateľmi. Voľno časové aktivity víkendu a iné rodinné udalosti spôsobili, že som sa písaniu nevenovala. Ale čo som zažila dnes, bude oveľa zaujímavejšie zverejniť.
Som šťastná, lebo si. Som šťastná, že si tu, kde som ja. Som vedľa teba, som s tebou. Čo viac si môže človek priať, ako istotu, ktorú má?
Osud je už raz taký... pre niekoho začína víkend, pre niekoho dva mesiace prázdnin a pre niekoho do konca života hľadanie samej seba...
Že pani domáca alebo pán sú doma mi bolo jasné hneď po zazvonení, lebo spoza dverí sa ozvali kroky. Pani otvorila rýchlosťou blesku a na počudovanie ma aj milo privítala a uviedla do vnútra. Bola som taká prekvapená, že môj úsmev bol iba spolovice taký, aký by mal byť, keby som bola očakávala jej reakciu. „Dobrý deň.“ – odzdravila... čítajte ďalej.
Stalo sa vám niekedy, že ste potrebovali kaderníčku „tú svoju“ a ona mala práve tento deň voľno? Určite áno, mne sa to stalo dnes.
V roku 1991 Organizácia spojených národov pre vzdelanie, vedu a kultúru vyhlásila 3. máj za Svetový deň slobody tlače. Podľa článku 19. deklarácie ľudských práv by sloboda médií mala byť pre každého samozrejmosťou. Je to naozaj tak? Z môjho pohľadu nie, ale ak by som mala hodnotiť prácu novinárov, prostredie a podmienky, v ktorom pracujú, sú zrejmé na Slovensku lepšie, ako v mnohých iných štátoch. Držme všetkým palce, aby sloboda tlače a ich osobná pri výkone práce bola zabezpečená na sto percent.
Opíšem dve príhody správania sa predavačov, predavačiek a prístup majiteľov k zákazníkovi. Obe sa stali v meste Spišská Nová Ves.
„A ako sa máš ty?“ spýtala sa. „Ja sa mám zle.“ Odpoveď dávala zlú predtuchu. Tak dokonale poznala jeho myšlienkové pochody a skutky, že bolo ťažké, sa pomýliť. „Musím odísť na dva týždne, máme seminár.“
Dnešná doba je veľmi nepriaznivo naklonená zdravotníctvu a prednedávnom sa udialo niekoľko závažných chýb, vyprodukovaných parlamentom, prezidentom, vládou, ministerstvom zdravotníctva, ale aj samotnými zdravotníkmi, iba na hlavného vinníka sa akosi pozabudlo a tým sú zdravotné poisťovne. Výsledkom týchto skutočností (chýb) je kolabujúci zdravotnícky systém, ktorý nadobudne po 1. apríli globálny charakter. Jednoducho nebudú peniaze na prevádzku zdravotníckych zariadení a tentoraz v teréne, ako sa to zvykne nazývať, v prvom kontakte. Lekárom neostáva nič iné, ako najrozličnejšími cestami zabezpečiť finančné krytie nákladov na ambulanciu a mnohokrát sú tieto cesty úplne v rozpore so zákonom a bohužiaľ na úkor pacienta.
Pravidla sa zmenili 1. diel Prežili sme 22 rokov ťažkých rokov. Na začiatku boli sľuby, nádeje, sny... . Čím sme boli starší pribúdalo informácií, ktoré neveštili nič dobre, či sme sadli pred televíznu obrazovku, zobrali do rúk časopis, alebo stretli spolužiaka zo základnej. Reč sa vždy zvrtla na strach, paniku, nešťastia valiace sa svetom zo západu na východ, a naopak. V každej krajine nedostatok pracovných príležitostí, znižovanie počtu zamestnancov, zvyšovanie cien základných potravín, refinancovanie úverov, hypotéky na tridsať rokov života... tridsať rokov splácania, plnenia bankového konta niekomu inému. Strach vsadený do hlavy, každej bunky tela... na tridsať rokov... a vlasy si môžete trhať
že sa voľbám nebudem venovať, ale verte, nedá mi to... . Zvlášť po prečítaní blogu Zostávame, budeme bojovať ďalej!, ktorého autorom je Ján Slota, je to také silné, že to musím dať von.
... mení sa tma na svetlo. O víťazovi volieb nemohol nikto pochybovať, bol dávno istý. Zvíťazil Smer, lebo vie, kam má nasmerované. Som presvedčená, že víťazstvo Smeru nikoho nezaskočilo... , dokonca ani tipujúcich. Tí, ktorí dianie na slovenskej politickej scéne sledovali a milujú istoty, výsledok volieb a výhra tešila. Kto tip rozložil a nevsadil na istoty, bohužiaľ, musel sa zmieriť s prehrou. Výsledok zaskočil hádam len svojim priepastným rozdielom a to nielen lídrov ostatných politických strán, ale ja občanov.
Počuli ste slovo božie... , zvyčajne týmito slovami končí kňaz príhovor veriacim.Počuli ste slovo Pánovo... , zvyčajne týmito slovami... . Počuli ste výsledky volieb... , týmito slovami nás, občanov Slovenskej republiky, uvíta zajtrajšie ráno, moderátorky televíznych, rozhlasových relácií, týmito slovami nás, občanov SR, pozdravia so širokým úsmevom na tvári lídri jednotlivých politických strán.
Dnes som mal veľmi autentický rozhovor s jedným známym (dôchodcom), rozprával mi kamarát. Tak čo, pôjdeme voliť Fica? Samozrejme, ja som vždy iba jeho volil. OK, ako chceš, ale ja nebudem ten, čo bude platiť vaše istoty... . ??? Voľme predsa tých, ktorí nekradli a Fico tiež kradol, dodal som. Súhlasil, ale na záver kameňák - on zato nemohol!!!
1. septembra 2012 uplynie dvadsať rokov od okamihu prijatia hierarchicky najvyššieho právneho predpisu Ústavy Slovenskej republiky. Preambula Ústavy SR hovorí: My, národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy, vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie, spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území SR, v záujme trvalej mierovej spolupráce s ostatnými demokratickými štátmi, usilujúc sa o uplatňovanie demokratickej formy vlády, záruk slobodného života, rozvoja duchovnej kultúry a hospodárskej prosperity, teda my, občania Slovenskej republiky, uznášame sa prostredníctvom svojich zástupcov na tejto ústave.
Môj posledný príspevok niesol názov Pán doktor, prestaňte zavádzať národ!!! Keďže je to môj najúspešnejší príspevok, preto mi nedá, aby som sa pri tejto téme, resp. povolaní nepozastavila dlhšie. Áno, aj lekári sú ľudia... , a celkom normálni, ktorí vstávajú ráno na kikiríkanie kohúta, či pouličný ruch... , ale často ich budia aj susedove deti, pre ktorých bola piatková noc pridlhá... , čo koho do toho, že lekárovi zvonil zvonček ráno o tretej a vo dverách suseda, ktorej by nepomohol ani pohár vody... . Hádam len pud sebazáchovy z nej vravel: "... pán doktor, pomôžte mi, mám silné bolesti... , v pondelok som prišla z nemocnice, ležala som tam týždeň, pustili ma domov, už ma tam nechcú... ."
...klasicky, v zajatí pracovných povinností... s obedňajšou prestávkou, ktorú som si s pochopením a dobrovoľne skrátila o 15 minút, veď u nás stále platí: „náš zákazník, náš pán“. Zákazníčka prišla o 45 minút neskôr, vraj musela odniesť synovi auto do servisu, lebo on nemôže... ako dobre sa niekedy hovoria výhovorky, ale ťažko počúvajú... až vlasy dupkom stavajú. Myslíte, že po vybavení mojej zákazníčky nasledovalo nejaké „viazanie sadielka?“ Kdeže? Po jej odchode moja výkonnostná krivka trinástu hodinu neakceptovala... . Mozog nás - podnikateľov pracuje ako stroj, občas síce pod ťarchou povinnosti a zodpovednosti (veď podľa zákona pracujeme na vlastnú zodpovednosť za účelom tvorenia zisku) si nevieme spomenúť, do akého dňa v týždni sme sa prebudili a akýže to dátum píše kalendár (ale to sa občas stáva každému). Ešte šťastie, že máme diáre, kalendáre, či mobily.
