...keď sa rok s rokom lúči...

Dnes, prvý deň v roku, keď ešte každé okno ukrýva betlehemské svetlo a v domoch rozvoniavajú spomienky na Vianoce a novoročná kapustnica je nežnejší a pokojnejší ako po iné dni v roku a možno preto intenzívnejšie vníma realitu svojho života. U niekoho je zakliesnená v bezstarostnosti medzi obývačku, kuchyňu, spálňu a moderné zariadenia virtuálneho sveta, ktoré sú ich neodmysliteľnou súčasťou, iní ju majú rozšírenú a priestor pracoviska a poniektorých realita viaže pocity krivdy, trápenia, strachu, bezmocnosti, apatie. Koľko zbytočnosti nosí človek v sebe sa dozvie, až keď je neskoro. Napísala som tieto riadky v ozvenách vybuchujúcich petárd a delobuchov, v žiari vianočných sviečok. Napísala som ich preto, lebo nastal čas rozšíriť svoju realitu o hodnoty, ktoré majú pre človeka zásadný význam. Sú nimi šťastie, spokojnosť a zodpovednosť. Rozšírte svoju realitu o viac lásky a odovzdávajte ju ďalej. Chorým, bezmocným, nešťastným. Rodičom, starým rodičom. Kolegom, kolegyniam. Známym i neznámym. Jednoducho ľuďom, ktorí zdieľajú na planéte Zem ten istý osud, ako vy, menom Život. Milí čitatelia! Prajem Vám, aby nový rok bol lepší, ako ten, s ktorým sme sa pred pár hodinami rozlúčili.Prajem Vám viac príležitostí na úsmev. Prajem Vám viac správnych rozhodnutí. Prajem Vám viac bozkov pre radosť, viac objatí pre ľudskú spolupatričnosť, viac lásky pre zdravie.Katarína