Možno tento príbeh bude príbehom mnohých z vás, možno niekomu len potvrdí bezmocnosť, ktorá vás sprevádzala tunelom, cez ktorý ste museli prejsť, kým ste prešli na druhú stranu, možno niekomu otvorí oči a poviete si, stálo zato vydržať. Ako som povedala, pani Kláre to vydržalo po tridsiatku. Z manželstva sa narodila dcéra a syn a kolotoč bežných každodenných problémov nedovoľoval Kláre otvoriť dvere mimo stereotypu, ktorým bola domácnosť, škola, škôlka a pracovisko. Manžel ju občas potešil malou pozornosťou, spoločné večere boli s prívlastkom: „porozprávajme sa“ a víkendy trávené spoločne raz u jedných starých rodičov, raz u druhých boli obrazom ich záujmu o osobnostný rast, budovanie kariéry a spoločnej budúcnosti... . Hoci Klára pracovala v dosť vysokej funkcii verejného života, nebolo pochýb o jej zodpovednom prístupe k sebe samej i rodine. Zladiť pracovnú, rodinnú, rodičovskú i mileneckú funkciu sa jej hravo darilo do dňa, kým nespoznala Miloša. Miloš bol galantný, milý, pozorný... , zniesol by modré z neba Kláre, keby si oň popýtala. Lenže Klára bola šťastne vydatá a Miloš „šťastne“ ženatý. Nech sa snažila, akokoľvek zabudnúť a nevšímať si jeho galantnosť, jeho obdivuhodnú vytrvalosť, jeho lichôtky, priamou úmerou jej snahy bol vnútorný nepokoj. Dni, kedy na neho myslievala sa zrazu začali množiť ako huby po daždi. Neverila vlastným očiam, čo sa s ňou robí, nebolo dňa, kedy by naňho nemyslela. Neskôr začala hľadať výhovorky, aby „vypadla“ z domu i dôvody ospravedlňovania svojho konania a napokon keď podľahla jeho osobnému čaru a fyzickému opojeniu, záver jej prvého manželstva nedal na seba dlho čakať.
Rozvod bol bezproblémový, o zabezpečení detí nebolo z jej strany pochýb a manžel bol po „dvojročnom“ boji presvedčený, že ich vzťah je už len papierová loďka na vode.
O niekoľko mesiacov po rozvode Klára spečatila novú lásku sobášom a obaja partneri si priviedli do spoločnej domácnosti svoje dva deti z prvého manželstva, takže vznikla veľká šesť členná rodina. Ani pre jedného, ani pre druhého by to nebola žiadna pohroma, veď či štyri alebo šesť, je to takmer to isté, hlavne, keď jeden najstarší si zabezpečoval svoju budúcnosť na vysokej škole, domovom mu bol internát a k rodine prichádzal iba na víkend, ďalší drel lavice strednej školy a poslední dvaja boli na základke.
Opojenie zo života bolo živé, spontánne, mámivé... a žilo v životoch oboch manželov každý deň dvadsaťštyri hodín. Miloš si Klárine deti získal jedným pohľadom... , tak ako ju. Klára mala sťaženú pozíciu, jej sa to jediným pohľadom nepodarilo (manželove deti boli takmer na prahu dospelosti, Miloš bol od nej starší o osem rokov). So zlou predtuchou sa zdôverila manželovi a on problém vyriešil po svojom: spoločná dovolenka do Afriky, nové auto, lyžovačka v Alpách... . Druhou stranou rovnice materiálnych darov deťom boli u syna protihodnoty, ako arogancia, napätie, kontrola a ohováranie „druhej“ mamy. Čím viac bral, tým viac pribúdalo ľahostajnosti k povinnostiam a láska v jeho srdci sa menila na ľad. Klára „syna“ ešte nestihla spoznať, otec ho už „nespoznával“. Klárine oči strácali jas, do bezchybnej domácnosti sa nasťahovalo napätie a strach z budúcnosti. Otázky typu: „urobila som dobre?“, alebo „kde som urobila chybu“?, priviedli Kláru k nápadu a keď sa zdôverila manželovi, aby navštívili psychológa, takmer ju označil „za blázna“. Ešte nikdy nebola Klára taká bezmocná a jej duša ubolená, ako teraz. Ani rozvod tak nebolel, vedela, že v knihe Akáši už nebola písaná ďalšia strana ich spoločného osudu... , ba aj na pôrodnú bolesť už zabudla i neprijatie na zahraničný obchod, po ktorom tak túžila, už prebolelo. Toto bolo niečo iné, rana osudu... , ak sa snažíte v niekom nájsť spriaznenú dušu a on vás má za nepriateľa.
Strašne to bolí, strašne... , Klára zakončila svoje rozprávanie v okamihu, keď si moje slzy brázdili jarčeky po lícach.
Pani Klára, ak ste presvedčená o svojom osude, vydržte, každý sám zodpovedá za svoje skutky a každý je sám sebe strojcom svojho šťastia. Biologická mama je len jedna, buďte mu mamou – priateľkou, táto forma vzťahu vám zabezpečí harmóniu do rodiny.
Na záver sa mi napíska poznámka: menej je niekedy viac alebo... dva citáty na záver.
IN TERRA SUMMUS REX EST HOC TEAM-PORE NUMMUS
Najvyšším kráľom je v dnešných časoch peniaz.
K tejto myšlienke niet vari čo dodať – je, žiaľ, neustále aktuálna. Ale ani o myšlienke, ktorú povedal J. A. Komenský nemožno pochybovať.
INFANS, QUAMVIS ANGELUS VIDEATUR, VIRGA TAMEN EGET
Dieťa, hoci sa zdá byť anjelom, predsa potrebuje prút (bitku).
