V noci som mala čudný sen, išla som po moste. Nedalo mi, neoprieť sa oň, oddýchnuť, pozrieť dole, do priezračnej vody, ktorá v sebe ukrývala toľko tajomstiev zo života... rýb, kačíc, psov... i ľudí. Ako sa tak dívam, pomedzi ryby plávala fotka môjho spolužiaka z gymnázia... .
Strhla som sa, obzerám sa okolo seba... , bol živý? Je tu pri mne? Stalo sa mu niečo? Nepotrebuje pomoc? Pozerám cez okno na mesiac, môže byť okolo tretej ráno, beriem do rúk budík, presviedčam sa o pobyte v posteli, pretieram oči, mením polohu, vsúvam nohy do papúč... , pomaly sa vlečiem na toaletu, potom sa uvidí... . Pobyt na toalete ma pomaly preberal zo sna, s myšlienkami upretými na Joža, ktoré trhal sen, vchádzam do kuchyne, nalievam do pohára sirup z čiernych ríbezlí, dopĺňam ho vodou a dvíham k ústam. Uisťujem sa o živom sne. Do rána som nemohla zaspať. Prehadzovala som seba na posteli, spomienky v hlave, fotky na nočnom stolíku... , a zrazu som si spomenula ešte na jednu skrýšu. Jej obsah tvorili listy prvej lásky a fotky z gymnázia a stužkovej. Na poslednú som priklincovala oči... , veď to je ona. Neznámo-známa Amália. Komu bola partnerkou na stužkovej? Igorovi? Dušanovi, Jožovi? Ivanovi? Túto hádanku musím rozlúštiť. Ivanovi bola sesternica Helena, škrtám. Dušan bol so spolužiačkou Evkou, škrtám. Igor randil s tretiačkou, Ingou, tu poznám, škrtám. Ahá, veď Amálka bola Jožkovi. Tak predsa. Áno, je to ona.
Bŕŕŕŕ, striaslo ma, ale žeby sa tak zmenila? A čo robí v našom meste? Je pravdou, že mi na ňom záležalo... , ale nebolo nám to súdené.... , na spomienkové stretnutia nechodil, nikto o ňom nič nevedel... , hádam iba to, že po škole „zakotvil" v Bratislave.
Zhlboka sa nadýchnuc, s pátravým pohľadom do celej triedy, idem voňať posteľ. Či tak, alebo tak, bola to príjemná noc.
*
Dobrý deň.
Dobrý deň. Prepáčte, nepočula som klopať.
Vy prepáčte, možno som mala silnejšie... .
Nech sa páči, sadnite si.
Ďakujem. Ja som len doniesla tie referencie a úradný preklad osvedčenia, overené vysvedčenie, výpis z registra trestov, ktoré ste ma minule pýtali. Výborne. Dvíham oči, aby som z jej prečítala čo najviac, zasúvam klávesnicu, priťahujem stoličku viac k stolu - (k nej)... , dnes je viac upravená, možno chcem cítiť voňavku, akú používa (ak vôbec používa). Beriem do rúk a čítam Amália Kozáková... . Prichádza pohľad na zamilovaný pár pri príležitosti stužkovej slávnosti... , koľko smútku bolo vtedy v mojej duši..., darmo, neboli sme si súdení. Vdychujem prázdnu, neutrálnu vôňu a vzduchom napĺňam pľúca, otváram ústa, aby som ju vyspovedala: „neboli ste asi pred 20-imi rokmi na stužkovej Jožkovi Kozákovi na gymnáziu v ... (mesto radšej zamlčím)."
„Bola."
*
Poznali sme sa krátko. Jožko bol môj prvý chlapec, bol taký pozorný, dobrý... , po niekoľkých mesiacoch sme sa zobrali, hneď som otehotnela, narodil sa nám malý Jožko, o dva roky Jozefka, bola som s nimi doma, kým Jozefka nešla do školy. Po ôsmich rokoch som išla do práce, nevydržala som tam ani pol roka, tak na mňa žiarlil. Doma bolo peklo, každý deň ma spovedal, kde som bola, čo som robila??? Už po troch mesiacoch na mojom líci pristala prvá facka, o týždeň dve... , moje telo zdobili aj modriny. Po šiestich mesiacoch som ostala zase doma. Myslíte, že mi dal pokoj? Myslel si, že kým je v práci, deti v škole, ja sa ponevieram kade-tade, ako hovoril. Pokoja som nikdy nemala, doma bolo vždy upratané, navarené, deti v poriadku, domácnosť i deti mala pod kontrolou ... , všetko čo som urobila, bolo urobené zle, také peklo si neviete predstaviť... .
*
Po dvadsiatich rokoch som podala žiadosť o rozvod, mali sme už dva pojednávania. Prežívam tu na zemi peklo, nedáva mi peniaze, potraviny nakupuje on... . Nemilujeme sa už tri roky, nepoznám objatia, bozky, šťastie je neznámy pojem, doma si pripadám ako slúžka. Každý deň pred deťmi ma častuje poznámkami, aká som bezvýznamná nula, že po rozvode budem lízať dno... . Na poslednom súdnom pojednávaní si sudca vyžiadal prítomnosť deti... , neviem, kedy bude ďalšie ..., ale ja už takto nemôžem, bez lásky, bez peňazí, bez .... . Jediným východiskom z tejto situácie je odísť za prácou do zahraničia... , preto som sa na vás obrátila. Pomôžte mi, prosím.
*
Neboli sme si súdení ... .
