Pani Marika bola vychovávaná v kresťanskom duchu a taký odovzdávala aj svojim deťom, dcére Márii a synovi Jozefovi. Mária, inteligentná, svedomitá, zodpovedná, obetavá, nepochybne schopná veľkej lásky. Toto slovenské meno symbolizuje pravú matku, ženu, darkyňu života a nositeľku duchovných hodnôt pre život. Takou nepochybne bola aj Mária z nášho príbehu.
Jozef, síce viac materialisticky založený, práve preto ho hádam čaká viacero životných premien, po ktorých sa upokojí a taký nájde prístav svojho života v rodinnom krbe, ktorého je oporou a ktorý je jemu oporou.
Mária mala v čase nášho rozhovoru tridsaťtri rokov a podľa predstáv svojej mamy mala byť už dávno pod čepcom.
„Dala som svojim deťom všetko, lásku, teplo rodinného krbu, finančne ich zabezpečila, dala vysokú školu... všetko... sťažovala sa mi. Keď si Jožko, síce o dva roky mladší, založil rodinu, trošku ma to škrelo, predsa len na dedine je taký zvyk, že deti vyletia z rodinného hniezda postupne, ako doň prišli. Vypytovala som sa, zahovárala... nič nepomáhalo, napokon som sa s porušením tradícií zmierila. Máriu som nespustila z oči... je obchodnou zástupkyňou stavebnej spoločnosti, točí sa okolo nej more chlapov, chodí na služobné cesty, výstavy a nič... akoby nad naším domom visela kliatba. Neviem si to vysvetliť.“
Odmlčala sa, v očiach sa jej zráčil strach.
Mňa premkla túžba, aby šťastie našli všetci. Nechápala som starodávny, konzervatívny názor, ktorý v 21. storočí veru nemá opodstatnenie.
Prv než by bola pokračovala, odvážila som sa položiť otázku.
„Marika, povedzte mi, nelipnete vy príliš na tradíciách, ktoré nemusia byť zárukou šťastia?“
„Ako to myslíte?“
„Predstava každého o šťastí je iná, jednému stačí harmonické manželstvo a kopec detí, inému tri autá najnovších modelov, tretiemu pobyt pri mori dva krát ročne, štvrtému miska ryža, ktorá ho bude zasycovať denne do smrti.“
„Nechápem, kam mierite .... .“
„vaša dcéra prišla na tento svet s určitým poslaním, ona si toto poslanie vybrala, umožnite jej pokojne kráčať jej životnou cestou, na ktorej aj ju čaká láska a šťastie. Pomohli ste jej robiť prvé krôčiky, jej chôdza bola ťarbavá a neistá, ale vždy sa postavila a išla ďalej po ofúkaní boľavých kolienok. Podali ste jej pomocnú ruku a pomohli nájsť seba samu v tvorivej činnosti. Práca ju baví, ale zasahovať jej do života hľadaním a posudzovaním partnera by nebolo správne. Túto úlohu zverte jej srdiečku, ktoré ju samu dovedie k tomu pravému. Strach je zlý radca... .“
Marika mi nedala dopovedať: „vy mi vidíte do duše, veľmi sa o ňu bojím.“
„Vidím a nevidím. Nechcete mi porozprávať, aká bola predstava o živote vašej Márii?“
„Hm, že sa vydá za katolíka, lebo my sme z katolíckej rodiny a ja som nechcela, aby sa moja dcéra rozvádzala. Katolícka viera to nedovoľuje a teraz sa to len tak hemží rozvodmi. Možno, s prižmúrením oka by som súhlasila, keby sa vydala za inoverca, ale rozvedeného katolíka by som nikdy neprijala do domu, to teda nie, rezolútne vylíčila svoju predstavu o živote svojej jedinej dcéry.“
Mne sa v tej chvíli zjavila pred mojim vnútorným zrakom Mária so šťastným výrazom tváre a radosťou v srdci... škoda, že len mne. Mamine srdce bolo plné strachu a túžby mať zaťa katolíka, NIE ČLOVEKA.
Prečo život človeka a jeho smerovanie ovplyvňuje láska k cirkvi, nie k Bohu?
