Idúc do práce, na chodníku za bytovkami som zakopla o dobrú známu. Zvesela som ju pozdravila a ona vraj dobre, že idem, že si vyleje negatívne emócie bezprostredného zážitku na mne. Fakt prskala od zlosti a išlo to priam zo srdca (poznám ju dobre a viem, o čom svedčí ktorý výraz tváre)... vraj zaspala, je ako na ihlách, bolo takmer sedem keď venčila psa...a po rozlúčke s miláčikom rodiny ju čaká rozvoz za povinnosťami: dcéru do školy, syna do škôlky a seba na lekársku prehliadku. Pýtam sa pokojnejšie, stíšeným tónom, aby si niekto nemyslel, že sa na včas ráno hádame, čo sa vlastne stalo?
Skoro sa mi Fifo vyčural na koberec, lebo som musela vybaviť telefonát.
- A kto ti volal tak zavčas rána?
- Pani XY.
- A čo chcela preboha tak skoro ráno? - Požiadala nás, ako nebankovku, kde si teraz privyrábam o pôžičku a sme jej neschválili.
- Môže byť len rada.
- No rada! To si mala vidieť, ako mi vynadala.
- A prečo?
- Asi preto, že sme jej vstúpili do úverového registra, zistili zrážky zo mzdy na existujúce pôžičky a prišli sme na to, že po odpočítaní všetkých jej výdavkov, na ktoré sa prihliada, jej pôžička nevyjde.
- A ona sa rozčúlila a vynadala ti?
- A ako! Vraj, čo sme to za firma? Z čoho tá firma žije? Veď predsa nebankovky milionárom pôžičky neposkytujú, lebo nie sú na nich odkázaní. Len chudák sa zníži tak, aby si zobral pôžičku od nebankovky. Darmo som jej vysvetľovala postup, že od jej čistého príjmu sa odrátavajú výdavky na ďalšie pôžičky, prihliada sa na čakajúce zrážky, výdavky na domácnosť, telefón. atď, atď. Akoby som hrach na stenu hádzala.
- Urob si úsudok sama, s kým si mala do činenia a buď rada, že ste sa rozišli tak, ako ste sa rozišli, lebo keby nebola pôžičku splácala, zodpovedala by si za nesplácanie ty a to by bolo horšie.
To práve stačilo, aby som neprišla do práce neskoro, na rozlúčku som jej darovala úsmev, pohladila po ramene a so želaním príjemného dňa sa rozlúčila.
Zvyšok cesty som mala čo robiť, aby som sa vžila do konania ľudí, ich rozhodovania a aj do
(ne)zodpovednosti za ich činy.
Áno, dnešná doba je ťažká, ale nikdy nie je tak zle, aby nebolo ešte horšie a keď som si predstavila, čo môže znamenať pre pani XY a pre obchodnú zástupkyňu istej nebankovky okamih, v ktorej sa zabudne na zodpovednosť, bolo mi z toho zle. Prečo chcela pani XY riešiť svoju ťažkú situáciu sťažením existujúcej situácie? Asi mala na to dôvod... No comment. Ale predsa každý rozumný človek vie, že úver sa úverom a ani iné problémy neriešia... predsa každý vie, aké nehorázne poplatky sú v nebankovke, aj tak si ľudia vešajú na krk slučku. A každý rozumný vie, že keď si raz zoberie úver kdekoľvek, musí svoj záväzok veriteľovi splatiť a za splácanie e zodpovedný obchodný zástupca.
Poučením pre všetkých by snáď mohlo byť to, aby si ľudia naozaj dobre zvážili každý úver, lebo úver rieši daný problém iba v prvom okamihu... a prináša so sebou ďalších en problémov.
Prajem všetkým, aby sa podobným problémom vyhli, ak sa dá.Ak sa Vám článok páčil kliknite na a stlačte Hlasuj!
