...ale nebolo to vždy tak. Pamätáš, že nás noc vyhnala v ústrety životu? Postavila som sa a spadla, ty si ma dvíhol, brána ostala zatvorená a pred nami ranné zore z východu. Kroky boli neisté, žalúdok sa zmietal vo chvení, že čo ak bude horšie, ako je. A prišla bolesť, rana odzadu, pľuvanec do tváre, hodno bolo vstať. Len ty a ja.
Som šťastná, že si sa sklamal v láske. To nebola láska, len matka vašich spoločných detí a potom let do neznámeho známa. Letel si ako vták, silné krídla orla a rozhodnosť náčelníka zdobia ťa. Si blízko a ja ešte bližie. Pre krátkosť času, nemožno si nevšimnúť.
Som šťastná, že osud bol osudom a nemaznal sa s tebou, ako s malýcm chlapcom, preto si vyrástol v chlapa. Nesadol si na lep a perník máš rád iba od mamy. Jej hodno veriť je ti, iným asi sotva.
Lebo
teraz sme dvaja a sila v nás, pre všetko možné a nemožné, mať silu žiť. Mám teba a ty máš mňa.Ak sa Vám článok páčil kliknite na a stlačte Hlasuj!
