Áno, trinástu komnatu môjho počítača som obohatila o strohé a obyčajnému smrteľníkovi dostupné informácie o minulosti a prítomnosti našich politikov, o vedomých „omyloch a prešľapoch), ktorí nás, národ slovenský, seba a svoje rodiny reprezentovali a reprezentujú vo svete, aby sa zachovali pre budúcnosť. A viete, že ma to ani neprekvapilo? Stačí pozrieť a vidíte do útrob človeka.
Presne tak, ako naše deti teraz neveria, ako sa žilo v „dobe ľadovej" - období vedecko-technickej revolúcie, tak nebudú deti našich deti veriť nežnorevolučným kauzám tých, ktorí by mali byť naším vzorom.
V tejto súvislosti nebudem nikoho hodnotiť, ani kritizovať, len vyjadrím svoj názor. Dizertačná práca mala hodnotiť sociálnu problematiku ako je zamestnanosť, vzdelávanie a vedu s celkovým pohľadom na integráciu Slovenska do EÚ. Na prvý pohľad je to téma veľmi zaujímavá a študent z radov obyčajných smrteľníkov, by mal čo robiť s danou témou. „Autor" alebo „neviem kto" sa jej venovali na štyroch stranách, ostatné sú obsahovo zamerané na menovú a daňovú politiku, dopravu či životné prostredie. Kladiem si v duchu otázku, ako mohol byť oponentom človek s medicínskym vzdelaním, Vladimír Krčmery?
Uplynulo iba niekoľko rokov, čo som obhajovala prácu a mám v živej pamäti, koľko síl nás, ktorí sme študovali popri zamestnaní stálo vysokoškolské štúdium. Niekto študoval preto, lebo chcel pre seba niečo dokázať, iní preto, lebo to vyžadoval zamestnávateľ...ale väčšina preto, lebo naša spoločnosť je chorá. Chorobu nadobudla z chamtivosti a v praxi sa prejavuje drankaním peňazí na každom kroku, od každého, za hocičo, aby sa „nabalila". Derie z kože všetkých, ktorým ešte niečo ostalo a sú ochotní kupovať (ostatní sa musia prispôsobovať). Aj moja práca mapovala sociálnu prácu a preto som presvedčená, že o tejto problematike sa dá písať veľa a dobre. Ja som musela svoju prácu skresať na požadovaný počet strán, aby som splnila požiadavku a nestrhli mi body.
Problém Fígeľovej dizertačky vidím v tom, že táto téma je veľmi ožeháva a jej písanie vyžaduje triezvy postoj a uhol pohľadu z oboch strán, t. j. zo strany informácií, ktoré sa publikujú, lebo ich vyžaduje EÚ. Keď sa Slovensko integrovalo do európskych štruktúr, muselo splniť prísne prístupové kritéria, ale ruku na srdce, sú čísla pravdivé? Sotva. Zamestnanosť, alebo ak chcete nezamestnanosť, veda a vzdelávanie sú oblasti odsunuté zámerne na druhú (poslednú) koľaj, pretože „niekomu", kto riadi tento štát nezáleží na tom, aby bol národ múdry, inteligentný, vzdelaný a bohatý. On potrebuje národ (ovce), ktorý bude bičovať a ktorý sa dá bičovať, preto sa „autorovi" písalo ľahšie a lepšie o menovej a daňovej politike, doprave a životnom prostredí.
Ak dovolíte, trošku odbočím. Vždy si rada prečítam príspevky svojho kolegu - blogéra, Dávida Králika, a diskusie k ním. Je akademicky vzdelaný v danom odbore, záleží mu na sebe, svojej budúcnosti a budúcnosti školstva, píše o svojom postoji a pohľade, nie v teoretickej rovine, ale praktickej... Jemu a učiteľom bežného radu sa dostáva vodnatého mlieka, smotanu lížu tí, ktorí nechcú vidieť pravdu. Bez vetra sa ani lístok na strome nepohne a pravda vždy vyjde najavo, preto mi neostáva nič iné iba čakať na ďalšie kauzy uvedených mien v dizertačnej práci, pána doktora Vladimíra Krčmeryho či Alžbety Mrázovej, šéfky skúšobnej komisie.
Želám si, aby títo ľudia, ktorí sa odvážili podpisovať „zlaté padáky" dostali padáka peknej farby s nádychom do hneda a nikdy sa nedostali na žiaden post verejného života.
Zarazila ma ešte jedna informácia a to hovorcu pána ministra školstva, Michala Kaliňáka" k uvedenej kauze, citujem: „pravda oslobodzuje". Rada by som sa spýtala, koho pravda oslobodila, Fígeľovo svedomie?
Nuž ruka ruku myje a ako vidieť, za peniaze niekoho iného (oviec) sa dá všetko kúpiť...ešteže svedomie je nehmotné (sú takí, ktorí ani svedomie, ani dušu nemajú)!!!
Každá vec má dve strany mince a aj na deje sa treba pozerať z oboch uhlov pohľadu. Veľmi sa mi páči vyjadrenie nestranného a to odborníčky na vysoké školy z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť, pani Renátu Králikovú, ktorá spochybňuje školu, či vôbec má právo poskytovať PhD. štúdium a udeľovať tituly v oblasti sociálnej práce.
Jednoducho ďalšia kauza v radoch kresťanov...desať božích prikázaní je pre nich tabu.