Chcem sa vžiť do pani Pyšnej, do pána Veselého, do pani Pokornej i do ďalších pánov a paničiek, ktoré slávnostne odetí prisahali v ten deň na svoju česť... a prisahajú každé štyri roky, prípadne, ak sa my, občania SR pomýlime, tak aj častejšie... . My ostatní ich môžeme sledovať len z diaľky, v prestrihoch televízneho vysielania... , aký príjemný pocit musí byť v každom z nich... . A my, občania Slovenskej republiky, tajne v kútiku srdca dúfame, že zo sladkosti z predvolebných misií sa dostane aj nám... . Ako vy, aj ja stále čakám a verím, že moja snaha nebola daromná.
Bola som voliť vždy a pôjdem aj teraz. Poviem však pravdu, ešte neviem koho? Keby som bola jasnovidec a jasne uvidím, že na naše krásne Slovensko prichádzajú turisti s otvorenými ústami, ako keď ja som pred niekoľkými rokmi prešla prvý krát slovensko-rakúske hranice a dýchol na mňa závan rakúskej prosperity, ktorú bolo vidieť na každom kroku, zakrúžkujem tých, ktorí jasne myslia a sú ochotní prispieť k slovenskej prosperite.
Rada by som tomu verila, bohužiaľ nemôžem. Z troch dôvodov:
1. ani jedna banka - peňažný ústav nie je slovenská,
2. 10 najprosperujúcejších podnikov SR sú zahraničné spoločnosti (vraj investori), ktorí našli „daňový raj" na Slovensku, neplatia žiadne dane. Ak prichádza obdobie platenia pretransformujú sa na nové spoločnosti, ktoré opäť prázdninujú na našom území. Zisk z obchodnej činnosti plynie do krajiny ich pôvodu. Že v nich zamestnali niekoľko tisíc Slovákov? No, Bože!!! (aj mali začo)!!!
3. kauza Gorila, Sasanka a ďalšie, o ktorých sa môžeme len domnievať, že „boli, možno sú a tutlali sa..." a iba vďaka predvolebnému bojovému šachu vyšli najavo.
Mne stačia tri kauzy, ktoré ma utvrdili v tom, kto je kto. Z košíka predvolebných sľubov sa mi neušlo (možno nie som občan SR, ktorý vždy uplatňoval svoje právo, niekomu uveril a zvolil ho za svojho zástupcu... . Môže zato „chudák poslanec", že som zostala kdesi, kde nesvieti slnko predvolebných sladkých slov?
Strih
Už mi však svitá na lepší zajtrajšok. Práve dnes som dostala správu o tom, že slovenský potravinový priemysel sa rúti do záhuby (o čom som predpokladala, no v kútiku srdca dúfala, že to nie je... , to nemôže byť pravda...). Alarmujúcim údajom v tomto zmysle je to, že ani jedna krajina Európskej únie nepredáva, tzn. nepestuje, nechová, neprodukuje na svojom území menej vlastných potravín ako Slovensko.
Práve tento „likvidačný údaj" mi otvoril očí.
Práve tento „likvidačný údaj" by si mali zobrať občania SR za vlastný a vsadiť na najvyššiu kartu a mali by voliť „tých, ktorí sa nepodieľali na likvidácii Slovenskej republiky".
Práve tento „likvidačný údaj" by mal byť mementom pre ľudí Slovenskej republiky.
Viem, mnohí mi budete oponovať, ale pravda je taká. Kto neuplatní svoje základné ľudské právo, PRÁVO VOLIŤ, ide sám proti sebe, ide proti Slovenskej republike.
Ondrej Ďurica
Pieseň pre Slovensko
Zradená krajina zatvára oči,
pravda je kúpená poslušne mlčí.
Zlodeji tancujú schovaní v opere,
valčíkom zakryjú kto koľko zoberie.
Za vlastizradou stojí klbko hadov
a cesty vedú do najvyšších radov.
Z luxusnej mafie tak trochu z pasie,
stali sa vážení zákonom strážení.
Hrá kto vlastne hrá tú špinavú hru,
s osudom ľudí a krajiny.
Zlá pravda je zlá to najvyššia moc,
klame a zakrýva zločiny.
Lietajú odmeny steny sú ozveny,
to sa to pije a na plno žije.
Na úkor národa na účet krajiny,
len čo nás predajú vrhnú sa na iných.
Chce sa mi plakať a chce sa mi strieľať,
mám záhradu plnú divokých zvierat.
Z nesmelých pánov vyrástli opice,
národ má zaplatiť výsledok rovnice.
Hrá kto vlastne hrá tú špinavú hru,
s osudom ľudí a krajiny.
Zlá pravda je zlá to najvyššia moc,
klame a zakrýva zločiny.
Roky nás zrádzali roky nás klamali,
svedomie nehryzie nikdy ho nemali.
pod svetlom kamery čistý a s krídlami,
za rohom zlodeji zbití a špinaví.
Nám stačí málo len žiť v slušnej krajine,
nech účet zaplatí ten kto je na vine.
zákon je zákon bolo by zdvorilé,
nedať si vlastnú zem ukradnúť gorile.
Hrá kto vlastne hrá tú špinavú hru,
s osudom ľudí a krajiny.
Zlá pravda je zlá to najvyššia moc,
klame a zakrýva zločiny.
Text piesne prevzatý z webovej stránky www.karaoketexty.cz.
My, občania SR vo voľbách 10. marca 2012 rozhodneme o tom, v akých podmienkach dožijú svoj život naši rodičia, ako budeme žiť my a čo zanecháme našim potomkom.
