Zastavenie prvé. Na prvý pohľad úplne oprávnená požiadavka občana - pacienta na zdravotníctvo a poskytovanie zdravotníckych služieb.
Zastavenie druhé. Ak sa zamyslíte nad zdravotníctvom nielen u nás, ale aj vo svete, pozornému oku človeka neujde jeden závažný fakt. Medicína, ako vedný odbor, sa vlastne zaoberá iba chorým človekom, jeho liečbou, štúdiom chorôb a ich výskytu v spoločnosti (populácii). Ale na zdravie, akoby zabudla, ešte ani na presnej a konečnej definícii zdravia sa neujednotila - a študovať a skúmať zdravie je absolútne na okraji jej záujmu. Vôbec si nedovolím spomínať farmaceutické giganty, ktoré chrlia tony liekov pre čím ďalej, tým chorľavejšie ľudstvo a ak počujú výraz zdravie, obchodní zástupcovia a majitelia týchto spoločností chytajú žlčníkový záchvat. Jednoducho cieľom zdravotníctva a farmaceutického priemyslu je liečba chorého človeka a nie jeho zdravie, liečenie choroby a nie uzdravenie človeka.
Zastavenie tretie. Uvedomuje si autor, čo vlastne napísal? Potrebuje jedno ťažko vybojované číslo - časenku, aby uspel na ceste za zdravím? Uvedomuje si, že je na úplne nesprávnej ceste hltača piluliek; na ceste, kde očakáva, že niekto iný mu dopomôže k zdraviu; že niekto iný prevezme zodpovednosť za jeho uzdravenie... ?
Zastavenie štvrté. Kedy si konečne ľudia uvedomia, že ľahostajný prístup k svojmu zdraviu počas celého života smeruje zákonite k chorobe. Kedy si uvedomia, že nemusia vo vyššom veku trpieť chorobami, ktoré neprávom pripisujú „vyššiemu veku“? Zdravie je totiž výsledkom spôsobu života, ktorého atribútom je žiť svoj život v súlade sám so sebou a s prírodou, žiť podľa toho, ako sme ustrojení, a vtedy si zachováme plné zdravie nezávisle na rokoch, ktoré si zapisujeme nezávisle od dátumu uvedeného v rodnom liste.
Platí jeden prekvapujúci fakt - totiž nikto nikoho ešte neuzdravil, uzdravuje sa každý sám, pretože jeho telo vlastní tú pravú uzdravujúcu silu. Lekári by mali týmto silám pomôcť, aby sa v tele človeka prebudili a realizovali a človek by mal za tento uzdravujúci proces prevziať zodpovednosť a pričiniť sa ich plnému nasadeniu a správnemu jednaniu.
Oponujete? Použijem jeden banálny a ľahko pochopiteľný príklad. Doma sa porežete a utekáte k chirurgovi, aby vám pomohol. Čo urobí chirurg? Vyčistí ranu, sterilne ju zašije a zakryje obväzom, v prípade rozsiahlejšieho poranenia zabezpečí aj fixáciu poranenej končatiny. Ale zabezpečí aj zacelenie rany? Samozrejme nie. Uzdravujúce sily organizmu spôsobia, že sa rana zacelí, nie chirurg - on iba pomohol silám driemajúcim v organizme, aby uzdravujúci proces prebehol čo najrýchlejšie.
Zastavenie piate. Na záver by som rada autorovi a čitateľom objasnila problém časeniek, pre ktoré si musia pacienti ráno „privstať“. Lekár neurčuje a nečasuje určitý počet pacientov svojvoľne. Svoju prácu si zabezpečuje v súlade s „platnou a možno „nanútenou“ zmluvou so zdravotnou poisťovňou (lekár musí s touto zmluvou, či chce alebo nechce, súhlasiť, lebo ak nesúhlasí, zmluvu s ním jednoducho zdravotná poisťovňa neuzavrie a lekár sa môže ísť pásť, prípadne sa prihlásiť na Úrad práce ako nezamestnaný). Zmluva presne stanovuje, aký objem služieb - výkonov zdravotná poisťovňa pre svojich poistencov nakúpi v tom ktorom zdravotníckom zariadení. Samozrejme lekár môže ošetriť pacientov nad limit, ale zdravotná poisťovňa mu poisťovňa tieto výkony, ktoré urobí na vlastné náklady, nepreplatí. Toľko na vysvetlenie všetkým, ktorých máta „nízky počet objednaných pacientov“ v zdravotníckych zariadeniach.
